Vláda vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) vydala 9. septembra 1941 nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Bol súhrnom právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovských občanov, ktorá vyústila až do ich násilných deportácií do koncentračných táborov.
Prvý transport zo Slovenska do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau sa uskutočnil 25. marca 1942. Prvá vlna deportácií trvala do 20. októbra 1942 a zo Slovenska sa násilne vyviezlo takmer 58.000 židovských spoluobčanov.
Režim vojnovej Slovenskej republiky, na čele ktorej ako prezident stál katolícky kňaz Jozef Tiso, naplánoval ďalšie deportácie 4000 Židov na 18. – 22. apríla 1943. Vatikán na to zareagoval demaršom. Ide o diplomatický krok, ktorým sa obvykle vyjadruje nesúhlas voči postoju alebo postupu vlády. V piatok 7. apríla uplynie 80 rokov odvtedy, ako Svätá stolica prostredníctvom svojho chargé d’affaires odovzdala demarš vláde vojnovej Slovenskej republiky.
Chargé d’affaires Vatikánu v Bratislave bol mons. Giuseppe Burzio. Predsedu vlády Vojtecha Tuku navštívil 7. apríla 1943, aby mu odovzdal demarš, v ktorom Svätá stolica žiadala zastavenie ďalšej deportácie Židov zo Slovenska. Tuka demarš odmietol s tým, že cudzia moc je oprávnená intervenovať u slovenskej vlády iba v prípade, ak ide o jej štátneho príslušníka alebo člena patričnej národnej skupiny. Burzio oponoval tým, že Slovensko je katolícky štát a Svätá stolica považuje za svoje právo upozorniť slovenskú vládu na činy, ktoré sú v rozpore s katolíckymi zásadami.
Predseda vlády Tuka to odmietol a vyhlásil, že Slovensko nie je katolícky štát. Burziovi oznámil, že v prípade Židov je zbytočné odvolávať sa na princípy kresťanstva a humanity. Demarš neberie na vedomie a Vatikán prosí, aby sa nemiešal do slovenských politických záležitostí. Demarš Vatikánu mal však v konečnom dôsledku úspech. Tuka 10. apríla 1943 zoznámil s jeho obsahom ministrov vo vláde, ktorí rozhodli zrušiť naplánovanú deportáciu Židov.
Počas existencie vojnovej Slovenskej republiky sa však uskutočnila aj druhá séria transportov. Bolo to počas okupácie nacistickými vojskami po vypuknutí Slovenského národného povstania. Prvý transport vypravili zo Serede 30. septembra 1944 a do konca druhej svetovej vojny bolo vyvezených ďalších približne 13.500 Židov.