Príbeh francúzskeho muža menom Tarrare patrí k mimoriadne bizarným prípadom, ktoré dodnes vyvolávajú údiv aj odpor. O niektorých aspektoch jeho života vieme pomerne málo a dnes je spomínaný najmä ako muž s extrémne obrovským apetítom. Áno, Tarrare musel neustále jesť.

Nejedol však len normálne jedlá, ale aj živé mačky, kamene, hady a údajne dokonca aj ľudské mäso.

Neúnosný hlad

Nie je presne známe, kedy sa Tarrare narodil. Predpokladá sa, že to bolo niekedy okolo roku 1772, ako miesto sa uvádza vidiek v blízkosti mesta Lyon vo Francúzsku. Nie je tiež jasné, či bolo Tarrare jeho skutočné meno alebo len prezývka. Nedochoval sa nám ani jeho portrét, len slovné popisy jeho osoby a návykov. Podľa nich Tarrare už v detstve vynikal nezvyčajným apetítom.

Bol neustále hladný a na posedenie dokázal zjesť toľko jedla, koľko celá jeho rodina dohromady. Zároveň ale nepriberal, bol vychudnutý a bledý. Mal plavé vlasy, a keď jedol, jeho žalúdok sa nadul ako balón. Ak nejedol, koža na ňom visela ako na vešiaku. Zuby mu hnili a jeho telo vylučovalo odporný zápach. Oči mal podliate krvou a trpel častými hnačkami.

Jeho stravovacie návyky sa pre jeho rodinu stávali neúnosné a napokon ho prinútili, aby z domova odišiel. Pár rokov sa túlal po Francúzsku s niekoľkými zlodejmi a prostitútkami. Svoju neustálu potrebu jesť napokon využil na zarábanie peňazí. Ako pouličný umelec ohuroval okoloidúcich tým, že jedol kamene či drobné živé zvieratá, ako napríklad túlavé mačky či psy.

Zubami im zaživa prehryzol krk, vypil ich krv a telo zjedol kompletne aj so srsťou (nechal len kosti). Veľmi obľuboval aj hadie mäso. V roku 1788 sa na Tarrarovi pri jeho predstavení začali prejavovať zdravotné ťažkosti a musel byť prevezený do nemocnice.

Lekári mu naordinovali silné preháňadlá a Tarrare sa napokon úplne zotavil. Dokonca sa ponúkol, že zje retiazkové hodinky svojho chirurga. Ten ho ale varoval, že ak to urobí, tak ho sám rozreže skalpelom a svoje hodinky si vezme.