„Skús si troška poupratovať v izbe, veď to u teba vyzerá ako u Collyerovcov“, tak zvykli americkí rodičia karhať svoje deti, ktoré mali vlažný vzťah k poriadku. Mrazivý a zároveň bizarný príbeh bratov Collyerovcov sa úplne právom zapísal do amerického mestského folklóru.
Hlavnými postavami tohto príbehu sú bratia Homer (rok narodenia 1881) a o štyri roky mladší Langley. Títo dvaja páni svojím čudáckym životným štýlom dokázali, aké ľahké je dostať sa z dobrých pomerov na úplné dno a stať sa pre spoločnosť terčom posmeškov a zároveň zvláštnej fascinácie. Samotársku povahu Collyerovcov dokazuje fakt, že žiadna fotografia Homera sa nedochovala.
Otec Herman bol excentrický gynekológ, ktorý dochádzal do práce na kanoe. Matka Susie (Hermanova sesternica) mala za sebou kariéru opernej speváčky. Rodina žila v dobrých pomeroch, čoho dôkazom bol aj štvorposchodový dom v Harleme. Návštevy sa mohli kochať zbierkou 25-tisíc kníh a veľkého množstva hudobných nástrojov.
Dr. Collyer zomrel v roku 1923, matka o šesť rokov neskôr. Bratia boli dospelí a zdalo sa, že sa o seba budú vedieť postarať. Veru, vôbec to s nimi nevyzeralo zle – Homer sa živil ako právnik, Langley vyštudoval strojné inžinierstvo, ale namiesto práce so strojmi sa aktívne venoval hudbe. Bol profesionálny koncertný klavirista. Obaja bratia boli absolventmi Columbia University.
Tragický osudový zlom nastal v roku 1933, keď Homer prišiel o zrak. Zúfalý Langley bol nútený vzdať sa práce, aby sa o svojho brata mohol starať. Dvojica sa postupne stiahla z verejnosti a naštartoval sa ich zostup ku šialenstvu. Jedným z prvých príznakov bolo to, že spoločná domácnosť dvoch izolovaných bratov sa zapĺňala nekonečnými hordami odpadkov.
Keďže svet zažíval dopady hospodárskej krízy, veľa sa toho zmenilo aj v Harleme. Do relatívne dobre situovanej štvrte sa postupne sťahovali mnohí Afroameričania z biednejších pomerov, čo medzi pôvodnými obyvateľmi vyvolávalo veľké znepokojenie. Langley využil svoju zručnosť pri prekrytí okien priklincovanými doskami a vstupy do budovy zabezpečil rôznymi dômyselnými pascami.
Okrem toho veľa času venoval tvorbe kadejakých vynálezov. Priamo v interiéri domu sa nachádzal Ford Model T prerobený na generátor elektriny. Bratia sa cítili byť ohrozovaní svojím okolím a pripravovali sa na konflikt so spoločnosťou, čoho dôsledkom bol stále rastúci počet barikád, pascí a prekážok v dome. Ako sa neskôr ukázalo, veľmi si nimi Collyerovci nepomohli.
V domácnosti sa kopili kadejaké rárohy siahajúce po strop, cez ktoré viedli improvizované chodníčky a tunely. Plyn, elektrina a voda boli odpojené, pretože bratia neplatili účty. Langley bol presvedčený, že Homerov zrak sa vráti za pomoci sto pomarančov týždenne, arašidového masla a čierneho chleba. Potraviny nakupoval zásadne v noci a putoval kvôli nim cez celé mesto.
Čím viac sa Homer a Langley snažili pred svetom uniknúť, tým viac ich bizarné správanie priťahovalo záujem spoločnosti a nežiadanú pozornosť. Jediné návštevy, ktoré bratia neochotne prijímali, boli policajti a úradníci, žiadajúci splatenie nedoplatkov za dom. Odpájanie plynovodu mestskými zamestnancami pritiahlo asi stovku divákov.
Ľudia, ktorí Langlyeho poznali z jeho vzácnych ciest do mesta, vravia, že išlo o veľmi zdvorilého a inteligentného muža. Zároveň im všetkým bolo jasné, že to nemá v hlave tak úplne v poriadku. Svojho slepého brata si až chorobne strážil a nikoho za ním nepustil. Dokonca, keď raz obyvatelia susedného domu nakúkali cez okno, tak ich dom kúpil, len aby zabezpečil súkromie.
V marci 1947 istý Charles Smith telefonicky nahlásil polícii neznesiteľný zápach valiaci sa z domu Collyerovcov. Zasahujúci policajti sa do zabarikádovaného domu dokázali dostať jedine cez rozbité okno na druhom poschodí. Po piatich hodinách brodenia sa odpadom muži zákona natrafili na kreslo s mŕtvym telom – išlo o Homera. Avšak, po Langleym nebolo ani len stopy. Polícia vyhlásila pátranie.
Patológ usúdil, že Homer zomrel asi desať hodín pred jeho príchodom. Príčinou smrti bola podvýživa a srdcová choroba. Langley bol stále nezvestný a neobjavil sa ani na bratovom pohrebe. Polícia vyčlenila muža, ktorý naňho mal čakať pred domom, a pátranie sa rozšírilo na deväť štátov.
Po vyše dvoch týždňoch od príchodu polície sa Langley našiel. Bol mŕtvy a jeho telo ležalo asi tri metre od miesta, kde zomrel Homer. Polícia došla k záveru, že mladší Collyer sa zadusil v tuneli po tom, ako nechtiac spustil vlastnú pascu a privalili ho odpadky.
Dom bol po smrti bratov vyprataný a úrady z miesta vyniesli až neuveriteľných 120 ton predmetov. V dome by sa dalo nájsť úplne všetko: kopy novín, detské kočíky, hudobné nástroje, strelné zbrane, lekárske vybavenie, umelecké diela, osem živých mačiek, niekoľko ľudských orgánov vo fľaškách a mnoho ďalšieho. Dom bol kvôli zlému stavu vyhlásený za neobývateľný a v júli 1947 bol zbúraný. O niekoľko cenných predmetov z pozostalosti sa podelilo 23 príbuzných.
Bratia Collyerovci zanechali stopu v americkej popkultúre a stali sa synonymom pre chorobných bordelárov. Collyer je dokonca zaužívaný slangový pojem medzi záchranármi, ktorým sa označujú interiéry zaplnené obrovskými kopami neporiadku, kvôli ktorým sa akékoľvek záchranárske práce vážne komplikujú. Na mieste, kde kedysi stál dom, sa v súčasnosti nachádza Collyer Brothers Park.
