Inflácia potravín naďalej zostáva horúcou témou. Drahé potraviny zasiahli rodinné rozpočty všetkých sociálnych skupín. V domácnostiach bielych golierov, teda zamestnancov v bankách, obchode, marketingu či manažmente, zdražovanie potravín ovplyvňuje približne 19 percent spotrebného rozpočtu. V domácnostiach manuálne pracujúcich modrých golierov vplýva na 21 percent výdavkov.
V dôchodcovských domácnostiach sa týka 23 percent spotrebných výdavkov. Údaje z najnovšie spracovaných rodinných účtov za rok 2020 zverejnil štatistický úrad EÚ Eurostat. Dôchodcovia v najbohatších európskych krajinách míňajú na potraviny a nealkoholické nápoje desatinu výdavkov. V chudobnejších krajinách viac ako štvrtinu.
Ceny potravín rastú rýchlo
Podiel výdavkov na potraviny je jednoduchým a výstižným meradlom životnej úrovne krajiny či jej zraniteľných skupín. Čím viac ľudia míňajú na nevyhnutnú obživu, tým menej im zostáva na krytie iných životných potrieb. Pred osemnástimi rokmi slovenskí dôchodcovia a dôchodkyne utratili za potraviny 28 percent výdavkov. Tento podiel sa znížil na 23 %. Ďalšie znižovanie brzdí, napriek rastu nominálnych dôchodcovských príjmov, rýchly rast cien potravín.
Dôchodcovská inflácia potravín je pritom podľa slovenských štatistikov mierne vyššia než zamestnanecká. Potraviny, ktoré kupujú dôchodcovia, sú o 29 percent drahšie ako pred rokom. Zdraželi viac ako potravinový kôš priemerného zamestnanca alebo priemerného spotrebiteľa, ktorý zdražel o 28 percent.
Vyhliadky cien potravín zostávajú vysoké, ale prinášajú úľavu. Európska komisia v najnovšom krátkodobom výhľade o poľnohospodárskych trhoch očakáva zníženie cien niektorých vstupov. Inflácia v oblasti energií klesá, hnojivá sú dostupnejšie a cenovo prijateľnejšie.
Nepriaznivý vplyv vojny
Negatívne dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu v podobe vysokých vstupných nákladov a obmedzených poľnohospodárskych trhov však pretrvávajú. Okrem toho Európa čelí rekordne nízkym zásobám vody. Choroby zvierat zas obmedzujú ponuku hydinového a bravčového mäsa. Inflácia potravín preto zostáva výrazná. Ako uvádza komisia, konečné ceny potravín napriek lacnejším vstupom zostanú ešte nejaký čas na vysokej úrovni.
Aké sú aktuálne očakávania vývoja cien na európskom trhu potravín? Klesajúca produkcia hovädzieho mäsa bude ďalej tlačiť na rast cien. Nezostane len pri hovädzom, pridá sa aj rast cien nedostatkového bravčového mäsa. Dovoz hydiny do Európskej únie vzrastie. Dostatočná ponuka hydinového mäsa by sa mohla odraziť na prijateľnej cene.
Mierne klesne produkcia cukrovej repy, ale ak nenastanú nepredvídateľné okolnosti, cenu cukru to nemusí ovplyvniť. Pre nižšiu produkciu a drahé vstupy zdražie olivový olej na európskom aj exportnom trhu. Zvyšujúca sa produkcia by mala udržať ceny na trhu s vínom. Nižšia kvalita jabĺk znížila ich cenu. Preto sa jablká vo väčšej miere spracovávajú a výrobky s vyšším stupňom spracovania predávajú za vyššiu cenu. Mliečnych výrobkov je dostatok, ale obsahujú nižší obsah tuku.
Cenové prognózy jednotlivých produktov indikujú, že spotrebitelia budú nakupovať viac základných, lacnejších potravín. Európska komisia očakáva, že kupujúci zmenia nákupné preferencie, napríklad zvýšia konzumáciu hydiny na úkor hovädzieho mäsa. Obchodné siete na Slovensku si už dávnejšie všimli presun dopytu slovenských spotrebiteľov na tovary s nižšou pridanou hodnotou a produkty privátnych značiek. Ako pozitívum tohto trendu vyzdvihujú profit pre slovenských výrobcov privátnych značiek. Negatívom je nižší záujem o produkty lokálnych dodávateľov pre ich vyššiu cenu oproti zahraničným dodávateľom.
V náročnom období potravinovej inflácie prichádzajú aktéri na slovenskom spotrebiteľskom trhu s nápadmi, ktoré buď problém neriešia, alebo riešia neexistujúci problém. Maloobchodné reťazce sa sústreďujú na marketingové taktiky, rezort ich v tom podporuje a zákonodarný zbor rieši zákaz nedeľného predaja ako zástupný, domnelý problém. V patovej situácii zostal spotrebiteľ, ktorý dotuje náklady či zisky viacerých článkov potravinovej vertikály.