Svet by bol príliš krásne miesto, ak by sme sa nad ostatnými ľuďmi nemuseli rozčuľovať. Niektorí ľudia skrátka nevedia, ako sa správať, a nepomohli by im ani dlhé hodiny etikety s anglickou kráľovnou. Na druhej strane sú potom tí, ktorých svojím správaním rozčuľujú a najradšej by im škaredo vynadali, ba horšie, niekedy by ich aj vyhodili von oknom.
Keďže však väčšina z nás má nejaké morálne zásady, v mnohých nepríjemných situáciách radšej človek zostáva ticho a to, čo by urobil najradšej, si necháva pre seba. Hovorí sa, že zlo plodí ďalšie zlo, a preto sme miestami radšej ticho, prípade človeka slušne poprosíme, aby svoje správanie zmenil, a plán B si nechávame radšej pre seba.
Spolu s naším šikovným ilustrátorom, ktorého už určite dobre poznáte, sme sa zamysleli nad tým, ako to vyzerá v našich hlavách, keď nám v niektorých situáciách z ľudí kypia nervy.
Nedokáže jesť ako slušný človek
Napríklad, keď niekto pri jedení mľaská alebo prežúva s otvorenými ústami tak, že teba okamžite prechádza chuť. Nie, mľaskanie pri jedle naozaj nie je normálne, a už vôbec to nie je žiadna neprekonateľná vec. Stačí jesť so zatvorenými ústami ako každý normálny človek.
A potom sú tu ľudia, ktorí nahlas chrúmu, pregĺgajú a nemajú problém si v plnej reštaurácii odgrgnúť. Áno, grgáme (takmer) všetci, ale to neznamená, že všetci to budeme robiť, kdekoľvek sa nám zachce. V takýchto momentoch by si najradšej miestami človeku otrieskal to jedlo, ktoré konzumuje, o hlavu a vylial mu na hlavu polievku presne tak, ako to býva vo filmoch. Ty mu však nanajvýš popraješ dobrú chuť a dúfaš, že sa aspoň zašpiní.
Najmúdrejší na svete
Vždy sa nájde ten človek, ktorý všade bol a všetko videl. Či už si na nejakej verejnej prednáške alebo diskusii a človek v hľadisku má dojem, že je múdrejší ako samotný prednášajúci, alebo je to niekto, kto ťa neustále potrebuje o niečom poučovať, aj napriek tomu, že ty si sa ho na nič nepýtal.
Najhorší prípad je ten, keď sú jeho “múdrosti“ podložené rôznymi akože médiami, ktorými sa pýšia mnohé konšpiračné weby. Pustiť sa do diskusie s týmto človekom je úplne zbytočné, preto radšej dúfaš, že sa stane zázrak a raz mu aspoň na týždeň odídu hlasivky.
Cudzí človek, čo sa ťa dotýka
Takzvaný chobotničiak. Lebo má svoje chápadlá všade tam, kde ich mať nechceš. Najčastejšie sa s týmto typom osoby stretávajú práve ženy, no nik by sa nemal chytať nikoho, kto si to neželá. Veľakrát si z tohto počinu prekvapený natoľko, že nedokážeš rozmýšľať nad tým, čo mu povedať, nieto ešte aby si niečo urobil.
Ak sa tak aj stane, zväčša človeku povieš, aby sa ťa nedotýkal, dokonca ho aj pekne poprosíš, zatiaľ čo ti v hlave beží scenár toho, ako to tomu človeku nejakým iným, nepríjemným dotykom vrátiš. Napríklad kopancom…
Človek je príliš hlučný
Je to ten človek, ktorý rozpráva počas koncertu, dýcha v kancelárii tak nahlas, až ti to vyrušuje myšlienky, prípadne so všetkým trieska. Sú skrátka typy ľudí, ktorí sú neskutočne hluční, a aj keď im to povieš, tak po napomenutí dokážu hladinu svojho hluku udržať v normále možno päť minút.
Akúkoľvek snahu o dohovorenie tomuto človeku považuješ za zbytočnú, pričom v hlave sa ti možno vynárajú myšlienky toho, ako by si na neho najradšej nakričal, nech sa konečne uvedomí.
Nevie, ako sa má správať na ulici
Ľavá a pravá strana tomuto človeku zjavne nič nehovorí, lebo si chodí po ceste a chodníku hocijak, a ty ho musíš neustále obchádzať. Prípad sám osebe sú ľudia, ktorí sa rozhodnú zastaviť uprostred chodníka, čo je podľa nich ideálne miesto na diskusie.
Nehovoriac o partiách ľudí, ktorí ak by nemohli ísť po polmetrovom chodníku vedľa seba, tak by sa im zrútil svet. Evidentne. Lebo ty ich obchádzaš tak, že si oškieraš chrbát o brizolit budovy susediacej s chodníkom. V takýchto momentoch by si namiesto: „S dovolením, prosím?“ hovoril „Kurník šopa, neviete, ako sa má chodiť po chodníku?“
Má doma sluhu
K pravidlám slušného správania a fungovania v spoločnosti nás vedú rodičia a neskôr aj škola. U niektorých ľudí zrejme zlyhali oboje, lebo potom ostáva už len jediné vysvetlenie, prečo sa dotyčný správa ako bezduché hovädo, a to, že má doma sluhu. Ten za ním zatvára dvere, upratuje všetok riad a dokonca aj umýva záchod po každej potrebe.
Inak sa nedá vysvetliť, že to ten človek nerobí sám. V momente, keď máš človeku vysvetľovať základy slušného správania, si uvedomíš, že je to trápne už len tebe, ak by si to mal povedať nahlas, preto zvyčajne ostávaš ticho. Najradšej by si ho však nechal drhnúť ten zašpinený záchod kefkou na zuby. Jeho vlastnou.
