Havária raketoplánu Challenger patrí medzi najznámejšie a najtragickejšie udalosti kozmonautiky. Zahynulo pri nej totiž dovtedy najviac ľudí, a to len niekoľko sekúnd po štarte. Kto sa nachádzal na palube, ako prebiehal štart a ako vôbec mohlo k havárii dôjsť?

Desať úspešných misií

Raketoplán Challenger sa začal využívať 4. apríla 1983. Práve v tento deň absolvoval svoj prvý let. Pôvodne malo ísť o testovací stroj, ale napokon bol prestavaný na raketoplán. V roku 1983 bol Challenger využitý v rámci svojej prvej misie s označením STS-6. V rámci nej mala štvorica astronautov za úlohu vypustiť komunikačnú družicu TDRS-1.

Let aj misia prebehli úspešne, celkovo mal Challenger na svojom konte desať úspešných misií. Do histórie sa však smutne zapísal až v roku 1986. V rámci misie STS-51-L 28. januára odštartovala sedemčlenná posádka, ktorej cieľom bolo vypustenie komunikačnej družice, ako aj nejaké ďalšie astronomické pozorovania. Misia bola naplánovaná na šesť dní, skončila však po jednej minúte a trinástich sekundách.

Na palube bola aj civilistka

Veliteľom bol Francis R. Scobee, funkciu pilota zastával Michael J. Smith, Ellison S. Onizuka pôsobil ako prvý letový špecialista, Judith A. Resnik bola druhým letovým špecialistom a Ronald E. McNair tretím. Okrem nich sa na palube nachádzali Christa McAuliffe a Gregory B. Jarvis v úlohách prvého a druhého palubného špecialistu.

Misia Challengeru sa tešila veľkej pozornosti aj z toho dôvodu, že sa na palube nachádzala aj Christa McAuliffe, ktorá nebola profesionálnou astronautkou. 37-ročnú učiteľku na misiu vybrali v rámci špeciálneho programu Teacher in Space Project (Učiteľ vo vesmíre), ktorý vyhlásil prezident Ronald Reagan.