Dosiahnutie plnoletosti je aj v súčasnosti významným míľnikom v živote človeka. Pokiaľ ale dnes čerstvo dospelého čaká akurát „skúška dospelosti“, teda maturitná skúška a bujaré oslavy, v dávnej minulosti to bolo inak.

Zavŕšenie dospievania sa v staroveku často končilo brutálnymi spôsobmi a rituálmi. Tie sa, pravdaže, medzi jednotlivými spoločnosťami líšili. Inak k dospelosti pristupovali Sparťania, inak starovekí Rimania a inak Slovania.

Milenecký vzťah

V starovekom Grécku platilo, že mladý muž v tínedžerskom veku (nazývaný aj eromenos) sa na príchod dospelosti pripravoval v spoločnosť staršieho muža (erastes či philetor). Vekový rozdiel ale nebol vždy príliš vysoký, často tvoril len niekoľko rokov.

Mladík sa v každom prípade stal akýmsi „učňom“ staršieho muža, opustil svojich rodičov a všade ho sprevádzal. Muž ho vzdelával v praktickom živote (lov či boj), ale aj v umení, tanci, filozofii či histórii.

Často mu tiež dával aj rôzne dary a v takomto vzťahu bol obyčajne prítomný aj intímny rozmer. V Grécku bol skrátka milenecký pomer medzi starším a mladším mužom niečím, čo patrí k dospievaniu a čo posilňuje mužnosť. Homosexualita nebola považovaná za nič zvláštne ani poburujúce, ale ako niečo úplne normálne. Podobne na tom bolo aj viacero iných spoločenstiev tej doby.

Mohlo by ťa zaujímať:

5 problémov, ktoré musíš denne riešiť kvôli moderným technológiám 

• Komiksy a ilustrácie
• Ľudia

Krutý výcvik

Hoci aj v Sparte hľadeli na vzťahy medzi dvoma mužmi ako na niečo bežné (a dokonca dôležité), predsa len sa v niečom od Grékov odlišovali. Sparťania totiž vzťahy starších mužov s mladšími nepripúšťali a často ich veľmi tvrdo trestali. Mimochodom, dospievanie v Sparte bolo naozaj extrémne náročné. Iste si už aj ty počul slovné spojenie „sparťanský výcvik“. Tieto slová majú korene v reálnom živote tej doby.

V Sparte sa totiž detstvo končilo už siedmym rokom života! Následne boli deti odobraté od rodín a poslané do špeciálnych domov (agoge), kde sa vzdelávali. To trvalo dlhých trinásť rokov. Súčasťou výcviku boli nielen umelecké smery ako tanec či spev, ale aj trénovanie boja a potláčania bolesti.

Už od raného detstva sa tam ľudia pripravovali na dráhu tvrdých bojovníkov. Tí najsilnejší neskôr naozaj rozšírili rady armády, pričom tí slabší často zomreli, prípadne sa stali otrokmi.