Slovensko je krajina bohatá na históriu, kultúru, dobrých ľudí a v neposlednom rade na prírodné bohatstvo. V štáte s rozlohou 49 036 km² žije v približne siedmich tisíckach sídiel 5 449 265 obyvateľov. Obývajú dokopy 2 890 samostatne vyčlenených obcí, pričom štatút mesta má 141 z nich.
O tom, čo robí Bratislavu Bratislavou, sme si už čo-to povedali v minulom článku, dnes by sme sa pozreli na to, čo robí Slovensko Slovenskom. Niektoré z našich miest majú hlbšie, iné zase plytšie dejiny, no v mnohých z nich sa v priebehu rokov vytvorili také ikonické stavby, ktoré sa nestali len symbolom samotného mesta, ale celej krajiny.
Pamätník SNP, Banská Bystrica
Pamätník SNP v Banskej Bystrici patrí k najvýznamnejším pamätníkom na Slovensku. Jeho úlohou je, aby sa nikdy nezabudlo na hrôzy 2. svetovej vojny, má vzdať hold a úctu tým Slovákom a Slovenkám, ktorí sa zaslúžili o priebeh povstania v auguste 1944. Pamätník sa nachádza v Banskej Bystrici, ktorá má významné miesto v priebehu tejto dejinnej udalosti.
Architektom pamätníka je Dušan Kuzma, dokončený bol v roku 1969. O tom, čo presne bolo inšpiráciou na vytvorenie tejto stavby, sa vedú diskusie, no je možné sa dočítať, že dve akoby samostatne stojace časti budovy predstavujú dejiny slovenského národa, prepojené sú mostom, ktorý symbolizuje myšlienku SNP ako významného medzníka v živote Slovákov.
Medzi skulptúrami sa nachádza sieň so symbolickým hrobom neznámeho bojovníka, pri ktorom horí večný oheň. Okrem viacerých pietnych miest, ktoré majú byť okrem spomienky na SNP aj pripomienkou holokaustu na Slovensku, je medzi dvomi kamennými monumentmi pamätníka socha s názvom Obete varujú od sochára Jozefa Jankoviča.
V súčasnosti sa v areáli pamätníka, ako aj v jeho priestoroch nachádza Múzeum SNP, ktoré bolo založené 8. mája 1955. Pamätník a jeho areál vyhlásili v roku 1982 za národnú kultúrnu pamiatku.
Slovenský rozhlas
Budova Slovenského rozhlasu jednoznačné patrí k ikonám slovenskej architektúry. Je to netradične stvárnený koncept pyramídy, ktorý chodia obdivovať nielen slovenskí, ale aj zahraniční architekti a milovníci umenia. Projekt tejto stavby vznikol v roku 1967, no postaviť sa ju podarilo až v roku 1983. Vyznávači architektonického umenia aj znalci histórie považujú túto stavbu za symbol slovenskej socialistickej architektúry.
Jej netradičná kompozícia je zámerná. Architekti tejto budovy, Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling, nechceli, aby v Bratislave vyrástla ďalšia nezaujímavá budova. Hľadali preto niečo špecifické a rozhodli sa pre konštrukciu v tvare obrátenej pyramídy. Vďaka tomu vzniklo niečo, čo sa pre Slovensko stalo signifikantným.
Dóm sv. Alžbety, Košice
Slovensko sa môže pýšiť viacerými významnými katedrálami, kostolmi, svätyňami, synagógami či kaplnkami. Najväčším kostolom na Slovensku je práve Dóm svätej Alžbety týčiaci sa na Hlavnej ulici v Košiciach. Ide o gotický chrám, ktorý sa okrem svojej veľkej rozlohy pýši aj titulom najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe. Dóm má vonkajšiu dĺžku 60 m, jeho šírka je 36 m.
Katedrálny chrám Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy začali stavať na konci 14. storočia a dokončili ho približne v roku 1508. S jeho výstavbou sa spájajú viaceré zaujímavosti. Napríklad, na jednotlivých tehlách si môžeš všimnúť rôzne značky. Je to preto, že na základe nich zamestnávateľ vyhodnotil, koľko práce majstri vykonali, a dal im za to patričnú odmenu.
Zaujímavá je aj legenda, ktorá sa spája s hlavným staviteľom chrámu, majstrom Štefanom. Bol to síce pracovitý muž, no chýbalo mu šťastie v osobnom živote. Oženil sa so ženou, ktorá nemala problém s alkoholom, ale bez neho. Aby sa jej pomstil za trpké spoločné chvíle, nechal jeden z chrličov na katedrále vytvoriť podľa jej vzoru.
Modrý kostolík, Bratislava
Aj keď mnohí obyvatelia Slovenska poznajú túto stavbu ako Modrý kostolík, jej oficiálny názov je Kostol svätej Alžbety. Ide o secesnú sakrálnu stavbu, ktorá sa nachádza v centre hlavného mesta. Podobne ako katedrála v Košiciach, aj tento malý kostolík je zasvätený Alžbete Uhorskej. Podľa projektu maďarského architekta Ödöna Lechnera ho postavili za 4 roky (1909 – 1913).
Najzaujímavejšou črtou kostolíka ja farba jeho fasády – modrá. Okrem toho sú pre kostolík typické aj mäkké hranice jednotlivých tvarov a častí. Na hlavnej fasáde je talianska mozaika sv. Alžbety a aj na hlavnom oltárnom obraze dominuje mozaika so sv. Alžbetou držiacou v náručí ruže. Pôvodná farba kostolíka mala byť sivá, doplnená žltými prvkami.
Ani miesto, kde momentálne kostol stojí, nie je pôvodné. Architekt stavby si chcel totiž miesto vybrať sám, aby vyhovovalo jeho plánu. Chcel, aby mal kostol dva vchody otočené inak, ako mali tradičné svätostánky.
Bolo to preto, aby žiaci z gymnázia, do komplexu ktorého kostolík patril, mohli plynule vchádzať do budovy. Modrý kostolík v Bratislave je výnimočnosťou svetového formátu, o čom svedčí aj skutočnosť, že sa vo svojej zmenšenine nachádza aj v bruselskej Mini-Europe.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
