Sadistická šľachtičná, ktorá brutálne mučila a zabíjala slúžky a cudzie jej neboli ani kanibalistické praktiky. Nie, v tomto prípade nehovoríme o neslávne známej Alžbete Bátoriovej, ktorej sme sa už venovali v samostatnom článku.
Tentokrát je reč o ruskej šľachtičnej Darii Nikolajevne Saltykovovej, ktorá bola nemenej sadistická ako Bátoriová, a veľmi podobný bol aj záver života oboch vrahýň. V tomto článku sa bližšie pozrieme na Saltykovovej život a zločiny.
Mladosť
Darja Nikolajevna sa narodila 22. marca 1730 do vzdelanej šľachtickej rodiny, ktorá sa pohybovala vo vysokých spoločenských kruhoch. Vydala sa za Gleba Alexejeviča Saltykova a mala s ním dvoch synov – Fjodora a Nikolaja. Ako veľmi mladá (mala len 26 rokov) ovdovela a po manželovi jej pripadli nezanedbateľné majetky, vrátane honosného sídla v Moskve.
Sadizmus a krutosť v nej zrejme do istej miery „prebudila“ práve manželova smrť. Dovtedy sa podľa dostupných výpovedí správala ku všetkým veľmi láskavo a bola mimoriadne zbožná. Jej poddaní si však všimli, že počas tejto doby občas prepadala akémusi ťaživému zármutku.
Po smrti manžela prežila krátky milostný románik s mladým Nikolajom Tuťčevom, ale keď zistila, že ju podvádza s milenkou, zmocnil sa jej šialený hnev a takmer ho zabila. Tuťčev musel z Moskvy utiecť, pretože Saltykovová sa za jeho neveru túžila krvavo pomstiť.
Nemilosrdná sadistka
Asi šesť mesiacov po manželovej smrti sa Dariina osobnosť začala meniť. Stávala sa agresívnou a svojich sluhov často kruto trestala aj za drobné prehrešky. Uvádza sa napríklad, že slúžku, ktorá nedostatočne vyprala šaty, brutálne zbila polenom. Následne prikázala paholkom, aby dievča zabili.
Jej sadizmus sa časom stupňoval a Saltykovová sa začala vyžívať v rafinovanom mučení. Svoje obete polievala vodou a nechala stáť uprostred snehu, trhala im časti tela žeravými kliešťami, nechávala ich vyhladovať na smrť, bičovala ich, prípadne im pálila vlasy či pokožku.
Medzi jej obete patrili najmä ženy, čím boli mladšie, tým väčšiu zúrivosť a nenávisť v Saltykovovej vyvolávali. Jej vyčíňaniu neunikli ani tehotné ženy či dievčatá, ktoré mali krátko pred svadbou. V ich vraždení sa vyžívala ešte viac. S pôžitkom tiež jedla časti tiel svojich umučených obetí.
Proti vyčíňaniu psychopatickej šľachtičnej sa začali ozývať protesty jej poddaných, ale aj obyčajných ľudí. Vzhľadom na to, že Saltykovová mala nadštandardné kontakty medzi sudcami, tieto námietky boli zakaždým zmetené zo stola (Saltykovová si mlčanlivosť sudcov kupovala nemalými peňažnými sumami).
Sťažnosti boli doručené dokonca aj k cárovi Petrovi III., ale bez akejkoľvek odozvy. Veľkú rolu zohral aj Saltykovovej pôvod, jej meno bolo v šľachtických kruhoch veľmi vážené.
Súd
Vrahyňa tak mala pocit, že jej všetko prejde, a vo svojich krvavých orgiách neprestávala. Jej vraždenie a sadizmus sa stávali postupne neakceptovateľnými aj pre ignorantských sudcov. V roku 1762 pohár trpezlivosti pretiekol.
Dvojica mužov, ktorých ženy Saltykovová zavraždila, sa domáhala spravodlivosti priamo u cárovnej Kataríny II. Veľkej. Tá vydala príkaz, aby sa celý prípad okamžite začal vyšetrovať. Darja Ivanovna Saltykovová bola zatknutá ešte toho roku a posadená za mreže, kde šesť rokov čakala na súd.
Nad svojimi zločinmi neprejavila žiadnu ľútosť a bola si istá, že jej vážené postavenie jej pomôže utiecť trestu. Podrobným vyšetrovaním sa prišlo na to, že počas doby približne siedmich rokov Saltykovová zavraždila asi 139 ľudí. Väčšina z nich boli ženy (s výnimkou troch mužov), nechýbali ani deti vo veku 10-12 rokov.
Pred súdom sa však Saltykovovej podarilo dokázať „len“ 38 vrážd. Bola uznaná príčetnou a zodpovednou za svoje činy. Trestu smrti však unikla, keďže ten bol v Rusku zrušený v roku 1754.
Záver života
Jej rozsudok sa nerodil ľahko, keďže cárovná bola pod tlakom šľachty, ktorá pre Saltykovovú žiadala miernejší trest. Napokon bola Saltykovová odsúdená na doživotný trest za mrežami. Okrem toho bola zbavená šľachtického titulu.
Ešte predtým, než bola sadistka odvedená do žalára, pripútali ju na popravisku na Červenom námestí v Moskve s ceduľkou zavesenou okolo krku. Stálo na nej: „Vrahyňa a mučiteľka.“
Okoloidúci ju bili a pľuli na ňu. Následne ju odviedli do podzemia miestneho kláštora, kde žila v malej miestnosti, pripútaná reťazami a v úplnej tme. Jediný kontakt pre ňu predstavovala mníška, ktorá jej nosila jedlo a vodu.
Po 11 rokoch boli Saltykovovej podmienky zmiernené. Mala dovolené odísť do väčšieho prístavku v blízkosti kláštora, kde mala aj okná. Podľa záznamov sa v tejto dobre prejavovala agresívne a zvedavcov, ktorí nazerali do jej cely, častovala nadávkami, prípadne na nich pľula či na nich hádzala polená.
Vo väzení strávila celkom 33 rokov a napokon vo svojej cele 27. novembra 1801 vo veku 71 rokov zomrela. Bola pochovaná na Donskom cintoríne v hrobke svojej rodiny.
Ak ťa tento článok zaujal, odporúčame ti podobný článok o Alžbete Bátoriovej
