Letiská sa v priebehu rokov vyvinuli z dopravných uzlov pre vybranú klientelu na rušné maloobchodné centrá pre masy. Už to nie je len portál z bodu A do bodu B. Všetko od architektúry, farieb, osvetlenia cez typy pásma až po predaj suvenírov je strategicky navrhnuté tak, aby to ovplyvňovalo tvoju náladu, správanie, držalo ťa v pohybe a hlavne nútilo nakupovať.

Vysielajú podprahové signály

Typ písma na navigačných tabuliach má svoju funkciu. Na väčšine letísk nájdeš jeden z troch fontov Helvetica, Frutiger alebo Clearview. Ide o bezpätkové písmo čitateľné z diaľky. Neoficiálnym pravidlom orientácie na letisku je jeho veľkosť. Každých 2,5 centimetra výšky písmena pridá 12 metrov pozorovacej vzdialenosti. Takže 10-centimetrové písmo je čitateľné na vzdialenosť približne 50 metrov. Niekedy majú jednotlivé terminály svoj vlastný dizajn podpisového znaku, ako zaoblené hrany alebo špecifickú farbu.

„Ak ste na letisku, v nemocnici alebo v inom zložitom prostredí a zrazu sa vám niečo nezdá, máte pocit, že idete nesprávnou cestou, je veľká šanca, že to nie je len brilantný šiesty zmysel. Reagujete na podvedomý podnet, ako je zmena tvaru z jedného znakového systému na druhý,“ píše Zweig.

Odľahčujú náladu

Budova letiska má čo najviac okien, dokonca aj v obchodoch. Cestujúci majú tendenciu nakupovať v shopoch s priamym prístupom k slnečnému žiareniu. Ak sú predajne osvetlené len umelým svetlom, majú pocit, že sú príliš temné, a vyhýbajú sa im.

Lapkajú ťa umením

Tá veľká socha neslúži len na okrasu. Je to ďalší nástroj pomáhajúci pri navigácii. Letiská s obľubou využívajú umelecké diela na vytváranie referenčných bodov pri potulkách okolo terminálov. Ľudia hovoria: „Stretneme sa pri soche červeného vtáka,“ a všetci vedia, kde to je.

Umenie tiež slúži na vytvorenie pocitu hrejivého miesta, čím sa mení zo sterilného prostredia na pohodové, kde človek rád trávi čas. A míňa peniaze.

Strategické koberce

Cesta od vstupnej haly k odbaveniu batožiny, bezpečnostnej prehliadke až po bránu je dláždená kachličkami alebo linoleom. Ale čakáreň za ňou je pokrytá kobercom. Ten dodáva pocit uvoľnenia a miestu šmrnc útulnosti obývačky. A šťastní cestujúci v Duty Free zóne minú o 10 % viac peňazí.

Ale kobercom to nekončí. Na viacerých mega letiskách nájdeš miestnosti na cvičenie jogy, SPA, dokonca terapeutické psy, ktoré ťa dostanú do pohodovej nálady. To všetko sú metódy na zrelaxovanie a podporenie utrácania tvojej prepotenej výplaty.

Zlatá hodinka je kľúčom k zisku

V žargóne letiskových manažérov sa doba medzi prechodom bezpečnostnou kontrolou a nástupom do lietadla nazýva dwell time. V tomto čase zotrvania sú cestujúci nerozvážni a s najväčšou pravdepodobnosťou míňajú.

Mimoriadne dôležitá je zlatá hodinka, označenie prvých 60 minút strávených mimo bezpečnostnej zóny, keď sú cestujúci v štedrej nálade. Zmyslom orientačných tabúľ nie je len informovanie o lete. Tiež ťa ubezpečujú, že stále máš čas na túlanie a nakupovanie.

Na niektorých letiskách sú značky time to gate, ktoré zobrazujú, koľko minút ti bude trvať, kým sa dostaneš k svojmu cieľu. Teda koľko času máš na obstaranie magnetiek a iných suvenírov.

Obchody ti pchajú do cesty

Väčšina nákupov sa deje impulzívne. Nikto skutočne nepotrebuje obrovské balenie Toblerone. Pre obchodníkov je dôležité dostať tovar do zorného poľa čo najviac ľuďom. Niektoré letiská ťa doslova prinútia prejsť obchodnou zónou. Čím väčšie bludisko, tým mastnejšie. Bezcolné obchody, ktoré sú rozmiestnené pozdĺž esíčkovo sa tiahnucej uličky, majú o 60 % vyšší predaj, pretože každý, kto sa chce dostať do lietadla, musí tadiaľ prejsť.

Predajne a reštaurácie sú zoskupené, aby navodili dojem obchodných centier, pretože ľudia majú tendenciu nakupovať v rušnom prostredí.

Skracujú obligátne vybavovačky a predlžujú dobu zotrvania v Duty Free

Zlatá hodinka je výnosná, ale dve zlaté hodinky sú ešte lepšie. Každá hodina strávená na letisku ťa oberie v priemere o 7 eur. Toľko človek minie každých 60 minút čakania za bránou. Preto dbajú na to, aby si sa za ňu čo najskôr dostal. Všetko, čo sa dá, automatizujú a funguje to. Automatické odbavovacie kiosky sú o 25 % rýchlejšie ako ľudia.

V Japonsku či na Novom Zélande obmedzujú prítomnosť ľudského personálu. Sám si vytlačíš batožinovú značku, nalepíš a prejdeš automatickým zabezpečením. Pri nástupnej bráne načítaš kód, ktorý ju otvorí. Celý letiskový kolotoč prejdeš bez akejkoľvek interakcie s človekom. A to znamená ďalšie zoštíhlenie tvojho bankového konta.

Za každých 10 minút, ktoré stráviš pri odbavovaní, sú obchody chudobnejšie o 30 % tvojich peňazí. Preto sa nesťažuj na zdĺhavú ceremóniu, kým sa dostaneš za bránu. Šetrí ti peniaze.

Chodníky sa zatáčajú doľava

Väčšina ľudí sú praváci, čo ovplyvňuje aj dizajn letiska. Praváci majú tendenciu ťahať kufre dominantnou rukou, čo ich núti kráčať proti smeru hodinových ručičiek. Obchody viac predajú, ak sa chodník zatočí sprava doľava s väčším množstvom tovaru a priestoru na pravej strane. Cestujúci sa pozerajú doprava, zatiaľ čo, možno nevedome, kráčajú doľava.

Jeden rad nás uspokojuje

Aj keď sa rad na odbavenie a bezpečnostnú prehliadku môže zdať pridlhý, je to pre tvoje dobro. Existencia len jedného radu znižuje úroveň stresu tým, že zvyšuje vnímaný zmysel pre spravodlivosť. Nikto sa tak neobáva, že druhý rad ide rýchlejšie ako ten jeho, pretože žiadny nie je. Zavedenie systému jedného radu ľudia vnímajú ako férovejšie. A nevystresovaný cestovateľ = štedrý cestovateľ.