V roku 2016 sa zúčastnila súťaže Miss Slovensko a pol roka žila v Rusku. Minulý rok sa rozhodla skúsiť šťastie, keď zašla na pohovor do Emirates, ktorý jej vyšiel. Sympatická Banskobystričanka Ľudka má len 24 rokov a už je súčasťou jednej z najprestížnejších leteckých spoločností.
V rozhovore nám okrem iného prezradila, čo všetko obnáša práca letušky, ako prebiehalo výberové konanie či svoje najpamätnejšie zážitky. Vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu koronavírusu nás tiež zaujímalo, ako táto situácia ovplyvnila jej pracovný život a ako vyzerá karanténa v Dubaji.
Ahoj, Ľudka. Na začiatok sa nám krátko predstav
Ahojte! Som 24-ročná Banskobystričanka, ktorá miluje šport, cestovanie, skvelé jedlo a dobrých ľudí okolo seba. Od 8 rokov som hrávala basketbal, až dokým som sa nezranila a musela som ísť na operáciu kolena. Odvtedy som sa začala sústreďovať na iné veci a “hľadať sa”. V roku 2015 som zmaturovala na gymnáziu, začala som pracovať a išla som na Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Keď som bola v prvom ročníku na výške, dostala som sa do Miss Slovensko, čo kvôli nedostatku času neskôr len podporilo moje rozhodnutie odísť zo školy. Ďalšie mesiace som trávila medzi BB a BA, privyrábala som si na rôznych eventoch ako hosteska a vtedy som začala rozmýšľať, že Slovensko asi nie je to, kde chcem zostať.
S frajerom – hokejistom sme žili “kočovný” hokejový život, každú sezónu niekde inde. Na Slovensku, potom v Rusku na Sibíri v meste Krasnoyarsk, potom znova na Slovensku. Vzťah nám nevyšiel, odvtedy ma na Slovensku už nič nedržalo a od minulého roku pracujem v Emirates.
Ako si sa dostala k práci letušky a čo ťa k tejto práci viedlo?
Myslím si, že som po tom vždy podvedome túžila, keďže milujem cestovanie. Keď som v roku 2015 maturovala, téma slohu z angličtiny bola „My dream job“. Neviem prečo, ale začala som bez rozmýšľania písať o letuške.
Ako som už spomínala, po maturite bolo v mojom živote vždy niečo, čo ma držalo na Slovensku. Po ukončení vzťahu som si pozrela, kedy majú Emirates pohovory na Slovensku a zhodou okolností to bolo presne o týždeň. Brala som to ako osud, išla som skúsiť a vyšlo to.
Momentálne svet zažíva ťažkú skúšku, ktorá sa určite výrazne dotkla aj tvojej práce. Ako koronakríza ovplyvnila leteckú spoločnosť, v ktorej pracuješ?
Predstavte si, ako sa z vyše 3600 letov týždenne zo dňa na deň stanú desiatky. Niekedy na rozpätí februára a marca, keď sa začal vírus výraznejšie šíriť, nám chodilo denne niekoľko e-mailov o tom, ako sa rušia lety, pretože krajiny zatvárajú svoje hranice a letiská. Nechcela som veriť tomu, že sa niečo takéto naozaj deje.
Dnes dúfam, že to najhoršie už pominulo. Po dlhej pauze, keď fungovali iba cargo a repatriačné lety, Emirates od 21. mája obnovilo lety do 9 destinácií, ďalšie sú naplánované postupne na jún a júl. Všetko je, samozrejme, prispôsobené momentálnej situácii a bezpečná vzdialenosť sa dodržiava aj v lietadle.
„Dvojposchodový Airbus A380 je aj v Dubai Miracle Garden v reálnej veľkosti“
Tvojím prechodným „domovom“ sa stal na istý čas Dubaj. Pre niekoho dovolenková destinácia, na ktorú šetrí peniaze celý rok, pre teba útočisko v karanténe. Ako vlastne vyzerá situácia v Dubaji a všeobecne v SAE?
Mesto, ktoré žilo 24/7 a bolo vždy preplnené ľuďmi, zrazu stíchlo. Emiráty uzatvorili hranice a tým pádom sa sem turisti teraz nedostanú. Všetko sa tu spomalilo, ľudí okolo Burj Khalify by ste v týchto dňoch spočítali na prstoch. I keď pandémia priniesla viac negatív ako pozitív, myslím si, že sčasti to bolo na niečo dobré, asi sme všetci potrebovali na chvíľku spomaliť. Momentálne, tak ako aj v iných krajinách, sa aj tu pomaly začínajú uvoľňovať opatrenia a postupne sa začína už aj lietať.
Ako dlho trvá tvoja karanténa a ako tráviš svoj voľný čas v odlúčení a tisícky kilometrov od domova? Opíš nám svoj priemerný deň.
Z môjho posledného letu som sa vrátila 16.3. a odvtedy som v karanténe v Dubaji. Musím ale povedať že mať Dubaj ako „základňu“ je úžasné, lebo je tu stále čo robiť. Keď sme museli byť zatvorení doma, tak som veľa varila, pozerala rôzne dokumenty a seriály, cvičila… Odkedy sa opatrenia uvoľnili, chodíme často na roadtripy v okolí, na túry a na prechádzky po Dubaji.
Ako tvoja letecká spoločnosť pristúpila k mzdám zamestnancov? Neobávaš sa, že v dôsledku krízy môžeš prísť o svoju prácu?
Náš plat sa delí na dve polovice – fix a nalietané hodiny. Tým, že sa doteraz nelietalo a máme aj zníženú fixnú mzdu, išiel plat značne dole, čo je ale v tejto situácii pochopiteľné a určite sa nesťažujem, keďže prácu stále mám. Situácia sa ale môže zo dňa na deň zmeniť, preto som už rozmýšľala aj nad plánom B.
Určite sleduješ vývoj situácie aj na Slovensku. Líši sa v niečom správanie ľudí v porovnaní s krajinou, kde momentálne tráviš karanténu? Ako vyzerajú bezpečnostné opatrenia v Dubaji?
Úprimne, situáciu na Slovensku sledujem viac ako v Emirátoch a musím povedať, že som veľmi šťastná, že to tak super zvládate. Tu v Dubaji sme si zo začiatku museli posielať online žiadosť na políciu, keď sme chceli ísť aspoň na nákup potravín. Hoci tu denne pribúda stále dosť prípadov, opatrenia sa postupne uvoľňujú kvôli ekonomike.
Samozrejme sú povinné rúška, klasické menu v reštauráciách nahrádzajú bezdotykové QR kódy, všade sú dostupné antibakteriálne gély, pred vstupom do akéhokoľvek obchodu či budovy sa meria teplota, dodržujú sa odstupy, je zakázané stretávať sa vo väčšom počte a podobne…
Pre mnohých je práca letušky dream job. Je to naozaj tak? Odporučila by si svoju prácu aj iným?
100 % áno! Pokiaľ človek miluje cestovanie, rád spoznáva nových ľudí, je pracovitý a flexibilný. Na čo sa ľudia zvyknú pri tejto práci najviac sťažovať, je, samozrejme, odlúčenie od rodiny, rozhádzaný režim a časté choroby.
Stále lietame medzi časovými pásmami, z tepla do zimy a naopak, ideme do práce v noci a zaspávame na obed, ideme na krátky let na otočku či 17-hodinový let na Nový Zéland… Všetky tieto zmeny veľmi vplývajú na náš organizmus, preto je imunita a životospráva dôležitá.
„Emirates training college má 3 budovy a jedna z nich je v tvare lietadla“
Je ťažké sa dostať k takejto práci? Aké predpoklady musí človek spĺňať a ako vyzerá výberové konanie?
Mne osobne sa toto hodnotí veľmi ťažko, keďže som sa ku Emirates dostala na prvýkrát, ale určite viem, že to nie je ľahké. Z množstva ľudí, ktorí sa o túto prácu snažia, ju dostane iba malý zlomok.
Pokiaľ by sa niekto chcel o túto prácu uchádzať, musí spĺňať: vek minimálne 21 rokov, minimálna výška 160 cm, musí dočiahnuť 212 cm na špičkách, žiadne závažnejšie zdravotné problémy, zdravé zuby, povinná ukončená maturita, plynulá angličtina, žiadne tetovania viditeľné v uniforme.
Na výberovom konaní vás privíta takzvaný „recruiter“, na úvod povie všeobecné informácie o Dubaji ako meste a o Emirates ako spoločnosti, potom sa odovzdajú životopisy a fotky. Ďalej nasledujú dve tímové aktivity, počas ktorých recruiter postupne vyhadzuje ľudí. Posledná fáza (do tej sme sa dostali iba tri) sú už len formality a dohadovanie termínu na final interview, ktorý prebieha cez videohovor.
Ešte pred ním je ale potrebné urobiť online psychotest a test z angličtiny. Všetko toto sa udeje v priebehu 3 dní. Približne 2 týždne po „final interview“ som mala „golden call“ z Dubaja a dohodli sme deň nástupu.
Jediná rada, ktorú viem dať všetkým, ktorí chcú ísť na pohovor – treba prísť pozitívne naladený, ukázať, že ste tímový hráč. Musíte vedieť počúvať iných a zároveň vyjadriť aj svoj názor.
„Emirates tréningová hala, v ktorej sme absolvovali 2-mesačný tréning. Sú tu simulátory, na ktorých sme v bazéne cvičili pristávanie na vode.“
Čo miluješ a čo naopak nenávidíš na svojej práci?
Na mojej práci milujem to, že jeden deň som v Dubaji a o pár hodín neskôr som už po thajskej masáži a večeriam Pad Thai v uliciach Bangkoku.
Som veľký milovník cestovania a jedla, preto pre mňa nie je nič viac, ako si do Dubaja priniesť čerstvé ovocie a avokáda z Ugandy, steaky z Južnej Afriky, či ísť vo Švajčiarsku na syrové fondue… Každá destinácia má čo ponúknuť a ja som veľmi vďačná a šťastná za to, že môžem vidieť svet a som za to ešte aj platená.
Čo nenávidím, úprimne, nie je nič horšie, ako keď v niekoľko kilometrovej výške nad zemou začne pípať požiarny alarm a vy musíte s hasiacim prístrojom bežať po lietadle. Príjemné nie sú ani „medical cases“. Je to veľký tlak, keď sa počas letu u niekoho objaví nejaký závažný zdravotný problém.
Okrem zdravotných problémov ale musím vyzdvihnúť kolegov, ktorí 6. mája odrodili na palube chlapčeka. Keď si to tak zhrnieme, my sme vlastne zdravotníci, pôrodníci, hasiči a čašníci vo vzduchu 😀
Určite sa zhodneme na tom, že hlavnou výhodou letušky je cestovanie do najrôznejších svetových destinácií, kam by sa človek za bežných okolností možno nikdy nedostal. Kam lietaš najčastejšie? Vieš sama ovplyvniť, kam budeš letieť?
Tým, že Emirates lieta do 161 destinácií, nestáva sa často, že by som mala tie isté lety. Ovplyvniť to, kam poletím, sčasti viem – funguje medzi nami takzvaný „swap“, čo znamená, že si lety môžeme za určitých podmienok meniť navzájom medzi sebou.
Ďalej máme systém, ktorý je veľmi fér – sme rozdelení do 7 skupín, ktoré každý mesiac rotujú, a pokiaľ je moja skupina najvyššie, mám najvyššiu šancu dostať lety, o ktoré si požiadam.
Prezraď nám svoj najlepší a najhorší zážitok z paluby lietadla.
Pekných zážitkov mám veľmi veľa, ale ten, ktorý si určite zapamätám navždy, je z letu, keď sme mali na palube Novaka Djokoviča. Bol veľmi skromný a pokorný, ku všetkým letuškám milý. Odjakživa bol mojím najobľúbenejším tenistom a po stretnutí s ním sa mi iba potvrdilo, že to tak aj zostane.
Naopak, najhorší zážitok mám z letu, počas ktorého sme mali také silné turbulencie, že som bola viac-menej zmierená s tým, že ten let bude môj posledný. Pri vzlietaní a pristávaní vždy ako letušky sedíme oproti pasažierom a vtedy som videla, ako veľa ľudí predo mnou plače, kričí a popri tom všetkom sa pozerajú na vás, ako na akýsi „oporný bod“.
Jediné, čo som v tom momente mohla urobiť, bolo len usmiať sa na nich a s pokojným hlasom im povedať, že to o pár minút prejde, hoci som sama nevedela, či to tak naozaj bude.
Hovorí sa „iný kraj, iný mrav“. To zaiste platí aj o cestujúcich, ktorí nastúpia do lietadla. Sú národy, pre ktoré je niečo špecifické?
Pre každú národnosť je niečo špecifické, ale spomeniem moje TOP 3: Začnem Rusmi – okrem toho, že vypijú azda všetok alkohol na palube, nie je prekvapením ani to, keď sa pri pristavaní začne po zemi kotúľať fľaša alkoholu, ktorú si sami priniesli, samozrejme, už prázdna.
Ďalej spomeniem Indov – pre nich je veľmi typické, keď im položíte otázku a čakáte odpoveď áno/nie, oni začnú iba kývať hlavou zo stany na stranu. Nebudem, klamať, „indické lety“ sú pre mňa najviac vyčerpávajúcimi po psychickej stránke. A ako poslední budú Briti – prisahám, toľko gin&tonicov ako na letoch do Anglicka sa neurobí ani na piatkovej diskotéke.
Ako to je s tým tlieskaním? Máme alebo nemáme aplaudovať po pristávaní? Tlieskajú ľudia v lietadle aj vo svete alebo je to len „bežným“ zvykom v našich končinách?
Vrátila by som sa ku spomienke na let, počas ktorého sme mali veľmi silné turbulencie – mali sme ich pri vzlietnutí a takisto aj pri pristávaní. Keď som sa pri pristávaní, ktoré sa v tej chvíli zdalo nekonečné, pozrela von a videla som, že už sme veľmi nízko a stále nás hádzalo zo strany na stranu, akonáhle sme sa dotkli pristávacej dráhy, ľudia začali tlieskať – všetci do jedného a verte mi, mala som zimomriavky! Po takomto náročnom pristávaní to bolo naozaj vhodné a zaslúžené, inak si myslím, že to nie je nevyhnutné.
Vieš si predstaviť vykonávanie tejto práce aj po založení rodiny či príchode detí alebo je práca letušky naozaj len pre ľudí bez záväzkov?
Teóriu o tom, že popri lietaní nie je možné mať záväzky, musím ihneď vyvrátiť! Myslí si to veľmi veľa ľudí a ja som bola donedávna tiež jedna z nich, ale tu som uvidela, že popri tejto práci sa dá mať fungujúci vzťah aj rodinu. Dokonca by som povedala, že väčšina mojich kolegov má záväzky a veľa z nich už aj deti. Emirates rodiny vo firme veľmi podporuje a poskytuje im mnoho finančných výhod. Takže áno, viem si predstaviť mať súčasne aj rodinu, aj túto prácu.
Aká bola najabsurdnejšia otázka, ktorú ti položil pasažier?
To najabsurdnejšie, čo som doteraz od pasažiera počula, bolo, keď sme po vzlietnutí v búrke so silnými turbulenciami konečne preleteli nad oblaky a situácia sa ako-tak upokojila, jeden pasažier sediaci oproti mne sa spýtal: „Prečo máme dnes takého zlého pilota?“ Vtedy som sa len zhlboka nadýchla a vysvetlila mu, že v tomto prípade to pilotom určite nebolo 😀
Čo by si odkázala našim fanúšikom?
Aby zostali pozitívni aj v týchto ťažkých časoch a aby prežili toto náročné obdobie v zdraví. Nech si počas leta doprajú oddych – aj fyzický, aj psychický a i keď nie je najideálnejšie leto na dovolenku pri mori, teraz je ten správny čas užiť si naše krásne Slovensko.
Ďakujeme za rozhovor a želáme ti všetko dobré! 🙂
Ľudku nájdeš na instagrame pod prezývkou sedi_nka |
Ak ťa tento článok zaujal, viac našich rozhovorov nájdeš tu