Jeho súkromný život bol litániou hriechu. Pohŕdal celibátom, ktorý si jeho postavenie vyžadovalo, bol obsesným smilníkom, oprel všetko, čo sa (ne)hýbalo, a posvätný Lateránsky palác premenil na súkromný verejný dom. Leňošili v ňom stovky prostitútok pripravených vyhovieť jeho rozmarom. Nepohrdol ani mužmi či mäskom z vlastnej krvi. Čo sa týka funkcie na pápežskej stolici, slovo charakter ho obchádzalo s gravitačnou odchýlkou.

Ján XII. nikdy neprijal prijímanie pred slávením omše, nedodržiaval kanonické hodiny a dopustil sa množstva deliktov nevynímajúc vraždy a mrzačenie. Stručne povedané, mladý pápež bol vrah, hazardný hráč, smilník, modloslužobník, cudzoložník a podpaľač, ktorý zomrel tak, ako žil. Rukou manžela ženy, s ktorou práve… riešil pokánie.

Zrodený z pornokracie

Obdobie rímskej pornokracie (koniec 9. a 10. storočie) bolo temnou fázou v dejinách pápežstva. Vyznačovalo sa korupciou, škandálmi a politickými intrigami. Počas Saeculum Obscurum alebo tiež vlády neviestok za nitky politických a cirkevných záležitostí ťahali ženské s vplyvom. Pápežov dosadzovali skrz konexie a intímne pomery.

Najprešpekulovanejšími boli Theodora I. Tuskulská a najmä jej dcéra, profesionálna rímska konkubína Marozia. Vynikali schopnosťou manipulovať politickými rozhodnutiami, na svätopeterskú stolicu dosadzovali synov, vnukov, pravnukov, milencov.

Najhlbší pľuhavý zárez v histórii pontifikátu zanechal pápež Ján XII. (937 – 964) z rodiny machiavelistických duchovných. Jeho otec Alberich II., samozvané knieža Večného mesta, vládol prostredníctvom bábkových pápežov, zatiaľ čo babi Theodora I. sa vydala za niekoľkých talianskych dobyvateľov a do Vatikánu dosadila svojich dedičov.

Od tínedžera sakrálny život nečakaj

Alberich II. pred smrťou zabezpečil, aby sa jeho nemanželský syn Octavianus, ktorého mal s nevlastnou sestrou, dostal na pápežský stolec. Problém bol v tom, že mladík, ktorý si vybral meno Ján XII., mal len osemnásť rokov. Ako väčšina bohatých a privilegovaných tínedžerov, posledné, na čo myslel, boli duchovné a ekumenické záležitosti. Oveľa zaujímavejší bol chľast, hazardné hry a, samozrejme, sex – veľa a všade. Počas deväťročného pôsobenia vo funkcii (955 – 964) získal povesť najhoršieho pápeža v histórii.

Jána XII. nábožní ľudia považovali za zosobnenie diabla nerestí. Rýchlo nadobudol povesť najnemorálnejšieho vodcu katolíckej cirkvi, ktorý premenil Vatikán na plnohodnotný nevestinec. Dokonca sa neštítil znásilňovať pútničky uprostred Baziliky sv. Petra.

Problémom pápežskej neomylnosti je, že mu umožňuje robiť, čo chce. Bezohľadný Ján zneužíval duchovnú a vojenskú autoritu na umlčanie kritikov, predávanie hodností, rozdávanie cirkevného majetku, čo viedlo k úpadku rímskokatolíckej cirkvi. Z dlhej chvíle jednu z mileniek urobil guvernérkou menšieho pápežského územia a dal jej cirkevné poklady.

Veľkolepé vatikánske stavby spravidla slúžili na vítanie VIP hostí pri dôležitých príležitostiach, no Ján ich používal ako skladisko konkubín. Namiesto audiencií svetových lídrov zúročil ich luxus pre svoje potešenie.