Všetci milujeme príbehy, ľúbostné, tragické, historické… a práve o tých posledných bude dnes reč. Hlavnými hrdinami legiend o kľúčových objavoch sveta sú väčšinou najšikovnejší, najcnostnejší a najodvážnejší ľudia, ktorí jednoducho chceli urobiť niečo prelomové.

O to väčšie je naše sklamanie, keď zistíme, že je to klamstvo. Napríklad, že Pytagoras vlastne nevytvoril Pytagorovu vetu a že to bol tak trochu možno aj zlodej. A že klame možno aj Biblia? No, klamstvo bude asi silné slovo, ale verte či nie, väčšina dávnych historiek sa v skutočnosti nestala tak, ako nás to naučili. Veď posúďte sami.

Biblický príbeh o vyhnaní z raja nezačal zjedením jablka

Príbeh o božom treste v podobe vyhnania Adama a Evy z raja je v spoločnosti rozšírený a známy. Dokonalosť života, Boh, muž a žena, strom poznania dobra a zla, had, jablko… skutočne za všetko môže jablko? Predstava o tom, že problémovým ovocím bolo jablko, je mylná a ničím nepodložená.

Nikde totiž nie je explicitne napísané, že práve toto ovocie bolo prostriedkom pádu. Podľa Biblie Boh povedal Adamovi a Eve, že môžu jesť akékoľvek ovocie, okrem plodov stromu poznania dobra a zla. Nikde sa teda nehovorí konkrétne o jablku. Problém vznikol pravdepodobne pri preklade.

Vulgáta (latinský preklad Biblie) používa pri opise stromu pre slovo zlo výraz „mali“. Slovo, ktoré sa používa pre opis jablka, znie veľmi podobne – „mala“. Nech je to už akokoľvek, zdá sa, že jediným skutočne zlým jablkom v tomto príbehu bol Evin syn Kain, ktorý zavraždil svojho brata kvôli zelenine. Ale to je už iný príbeh.