Znásilnenie a vražda mladej barmanky Kitty Genovese svojho času šokovala celú Ameriku. Nebolo to len kvôli brutalite samotného zločinu, ale aj faktu, že zúfalá žena kričala o pomoc, ale nikto jej nepomohol. Jej znásilnenie a vraždu malo pritom sledovať až 38 susedov.
Podľa dobovej tlače sa ale nikto ani nepohol, nikto nezavolal políciu. Ako je niečo také možné? Psychológovia neskôr tento prípad skúmali a dospeli k skutočne znepokojivým výsledkom.
Vražda, pri ktorej nikto nezasiahol
Catherine Susan Genovese, prezývaná Kitty, sa narodila v roku 1935 v newyorskom Brooklyne. Po vyštudovaní na strednej škole pracovala na niekoľkých pozíciách v administratíve. Vydala sa, ale jej manželstvo bolo veľmi rýchlo anulované. Napokon získala prácu ako barmanka, neskôr pracovala ako manažérka baru. V čase svojej smrti žila so svojou partnerkou Mary Ann Zielonko.
Útok na Kitty Genovese sa odohral 13. marca 1964 o pol tretej v noci. Kitty skončila šichta v bare a ona sa vo svojom aute odviezla až na parkovisko Kew Gardens Long Island Rail Road Station v blízkosti jej bytu. Netušila však, že ju celú cestu sledoval istý Winston Moseley. Keď Genovese vystúpila z auta, Moseley k nej pristúpil s nožom v ruke.
Genovese sa pokúsila o útek, ale Moseley ju dobehol a zasadil jej dve bodnutia do chrbta. V tej chvíli začala Kitty volať o pomoc. Neskôr sa ukázalo, že krik počulo viacero susedov v bytoch, ale nikto nereagoval, pretože si mysleli, že ide len o hádku medzi partnermi. Niektorí z nich navyše počuli len nezrozumiteľný krik a nevyložili si ho ako volanie o pomoc.
Moseley Genovese ešte niekoľkokrát bodol, znásilnil ju, ukradol jej 49 dolárov a utiekol. Mladú ženu objavila jej susedka Sophia Farrar, ktorá zavolala záchranku. Genovese previezli do nemocnice, kde ale svojim zraneniam podľahla.
Apatia susedov všetkých šokovala
Hoci spočiatku sa nezdalo, že táto vražda spôsobí nejaký obzvlášť veľký rozruch, napokon sa o to postarali novinári. V novinách The New York Times totiž vyšiel článok s nadpisom: „38 ľudí videlo vraždu a nikto nezavolal políciu!“
Jeho autor Martin Gansberg v článku priniesol výpovede susedov, ktorí povedali, že krik Genovese počuli, ale do situácie sa proste nechceli miešať. Jeden z nich si dokonca pustil hlasnejšie rádio, aby jej krik zvonka nepočul. Ich nečinnosť a apatia čitateľov šokovali. Priamo pod ich oknami im zavraždili a znásilnili mladú ženu a oni ani len prstom nepohli. Nezavolali dokonca ani políciu. Ako si niečo také vôbec vysvetliť?
Psychologické vysvetlenie
Netrvalo dlho a o prípad sa začali zaujímať aj psychológovia. Na základe experimentov popísali znepokojivý jav, ktorý nazvali efekt prihliadajúceho (bystander effect) či Genoveseovej syndróm. Charakterizovali ho ako fenomén, ku ktorému dochádza v prípade rôznych mimoriadnych situácií (často násilného charakteru, ale aj iných), pri ktorých je prítomných viacero svedkov. Experimenty a štúdie potvrdili, že ľudia sú v takejto situácii náchylnejší nerobiť nič a neposkytnúť obeti pomoc.
Podľa odborníkov dochádza k akejsi všeobecnej apatii, keď sa nikto nedokáže odhodlať zasiahnuť. Prečo to tak je? Psychológovia uviedli, že človek je v takomto prípade motivovaný egoisticky a proste sa bojí na seba prevziať zodpovednosť. Môže mať tiež pocit, že ak sa do situácie vloží, stane sa terčom agresora aj on sám.
Ďalší jav, ku ktorému v takýchto prípadoch dochádza, je takzvané rozptýlenie zodpovednosti. Ak je človek súčasťou väčšej skupiny, má tendenciu nezasahovať s tým, že sa spolieha na to, že to urobí niekto iný. K tomu sa ale nikto neodhodlá, pretože by tým pádom musel prevziať zodpovednosť za danú situáciu. Pokiaľ človek ale neurobí nič, zodpovednosť sa rozptýli medzi všetkých členov skupiny. Pritom experimenty odhalili, že keď je človek svedkom podobnej situácie sám, tak v drvivej väčšine prípadov zareaguje.
Nové odhalenia
Prípad Kitty Genovese bol teda vnímaný ako typický príklad efektu prihliadajúceho a dostal sa aj do osnov pre študentov sociálnej psychológie. Dočítať sme sa o ňom mohli prakticky v každej odbornej knihe psychológie či časopise. Faktom ale je, že po niekoľkých rokoch vyšlo najavo, že vražda bola reportérmi z The New York Times popísaná nepresne. Rozhodne to nebolo tak, ako sa snažili novinári podsunúť, že 38 ľudí priamo videlo znásilnenie a vraždu, ale nikto nezasiahol.
V skutočnosti niektorí susedia počuli len krik z ulice, čomu ale nevenovali pozornosť, pretože podobné výkriky boli v tejto lokalite pomerne časté (keďže v blízkosti bol bar). Nikto zo susedov tiež nevidel celý priebeh útoku a vraždy. V oficiálnych súdnych dokumentoch je zaznamenané, že keď Kitty zavolala o pomoc, jeden zo susedov sa vyklonil z okna a na Moseleyho zakričal, „nech dá tej žene pokoj!“ Moseley sa zľakol a utiekol.
Prešlo ale len desať minút a útočník sa potichu vrátil. Genovese našiel pri vchode do bytovky. Bola takmer v bezvedomí. Práve tu ju znásilnil a zavraždil. Odohralo sa to na mieste, ktoré nebolo dobre viditeľné. Navyše, v tej dobe si už mohli ľudia myslieť, že Moseley ušiel. Napriek tomu sa ale predsa len našli dvaja ľudia, ktorí na políciu skutočne zavolali. Keď muži zákona dorazili na miesto, Kitty ešte žila.
Efekt prihliadajúceho potvrdili aj iné prípady
Dá sa teda povedať, že príbeh bol výrazne zveličený tak, aby mal „väčšiu šťavu“ a čo najviac šokoval čitateľov. A to sa, napokon, aj podarilo. Psychológovia dnes uznávajú, že vraždu Kitty Genovese nemožno s čistým svedomím klasifikovať ako stopercentný príklad efektu prihliadajúceho.
To ale neznamená, že by tento jav neexistoval. Jeho skutočnosť dokázali viaceré experimentálne skúmania, ale aj iné zločiny. V tejto súvislosti sa spomína napríklad vražda 5-ročnej Amandy Froistad, ktorú upálil v dome jej vlastný otec. Ten sa na internetovom fóre k svojmu činu priznal, ale z 200 prihlásených ľudí ho polícii nahlásili len traja. Väčšina nijako nezasiahla, prípadne priznanie zmietla zo stola ako výmysel.
Kitty Genovese zomrela ako 28-ročná. Jej vraha Winstona Moseleyho napokon polícia vypátrala a on sa k činu priznal. Bol odsúdený na trest smrti na elektrickom kresle. Neskôr bol najvyšší trest v New Yorku zrušený, čím sa Moseleymu automaticky zmenil na doživotie. Zomrel vo väzení v roku 2016 vo veku 81 rokov.
Odraz v populárnej kultúre
Vražda Kitty Genovese sa nedostala len do učebníc psychológie, ale inšpirovali sa ňou aj autori kníh, seriálov, filmov či dokumentov. Za zmienku stojí hlavne celovečerný dokumentárny film Svedok z roku 2015 od Jamesa D. Solomona. Prípadom sa inšpirovali aj tvorcovia kriminálnych seriálov Perry Mason či Zákon a poriadok.
Prípad sa stal námetom aj pre piesne spevákov a skupín ako Phil Ochs, Ruby and the Rednecks, Nell či AJJ.
