Ak máš peniaze, môžeš si robiť, čo chceš. Týmto heslom sa riadil William John Cavendish-Scott-Bentinck (1800 – 1879), piaty vojvoda z Portlandu. Robil si, čo chcel, a chcel byť krtko. Nekonvenčným spôsobom zo svojho opátstva urobil jedno z najrozsiahlejších panstiev Európy, do ktorého nikto nesmel vstúpiť. V skutočnosti vlastný rozľahlý majetok využíval minimálne. Aspoň ten nad zemou.

Po smrti staršieho brata v roku 1824 zdedil pozíciu poslanca a markíza z Titchfieldu. Politicky nebol veľmi aktívny, tento post zastával len dva roky. Ako 26-ročný odovzdal funkciu strýkovi.

Jeho najväčšou vášňou boli dostihy, opera a noviny. Rád poľoval a v mladosti bol jedným z najuznávanejších rozhodcov koní v Anglicku. Zamiloval sa do slávnej opernej speváčky Adelaide Kembleovej a požiadal ju o ruku. Jej odmietnutie bolo spúšťačom rastúcej výstrednosti. Od tej chvíle už nikdy nebol tým istým mužom.

Silný introvert, na ktorého neslobodno prehovoriť

Vždy bol veľmi citlivý a uzavretý, samotársky excentrik. Odmietal sa vídať s ľuďmi, jeho lekár sa k nemu dostal len v krajnom prípade, podobne ako služobníctvo. Osobný komorník bol jedinou osobou, ktorá s ním mohla priamo komunikovať. Vzťahy s rodinou a priateľmi udržiaval iba prostredníctvom rozsiahlej korešpondencie.

V opátstve Welbeck mal pred každou izbou poštovú schránku na komunikáciu s ľuďmi, predovšetkým s personálom. Požiadavku alebo rozkaz napísal na papier, hodil do schránky a zazvonil. Uzavrel sa do skutočnej izolácie. Z izieb vychádzal málokedy a spravidla v noci, aby ho nik nevidel a aby sa s nikým nemusel rozprávať.

Personál na jeho pozemku mal prísny zákaz pozdraviť ho. Jeden ľahkovážny robotník, ktorý si v rámci pozdravu zdvihol pred vojvodom klobúk, bol okamžite prepustený. Ľudia na jeho statkoch si boli vedomí jeho želania ignorovať ho, ak prechádzal okolo.