Notoricky známu rozprávku O perníkovej chalúpke (niekedy ju nájdeme aj pod názvom O Jankovi a Marienke) pozná zrejme každý. Prvýkrát ju zaznamenali známi učenci a zberatelia nemeckého folklóru Jacob a Wilhelm Grimmovci a vyšla v roku 1812. Príbehy bratov Grimmovcov boli často veľmi temné a brutálne a pôvodne nemali byť určené deťom.

Až neskôr ich ďalší autori (ako aj samotní Grimmovci) patrične zjemnili a príliš krvavé pasáže vypustili. Rozprávka O perníkovej chalúpke ale ostala, viac-menej, dostupná v takej verzii, v akej ju Grimmovci zapísali (hoci niekoľko elementov bolo aj tu pozmenených).

Podľa poznámky Grimmovcov tento príbeh získali od ženy menom Henrietta Dorothea Wild, ktorú si Wilhelm Grimm napokon vzal za manželku. Faktom ostáva, že keď sa na rozprávku pozrieme dôkladnejšie, tak zistíme, že je aj tak poriadne drsná a temná. Kanibalizmus, opustené deti, čarodejnica zaživa upálená v peci. To sú, skrátka, vyslovene hororové momenty. A mnoho ľudí navyše nevie, že príbeh má korene v skutočných udalostiach.

Klasický príbeh

Pripomeňme si, o čom vlastne rozprávka hovorí. V centre príbehu sú súrodenci Janko a Marienka, ktorí žijú so svojimi rodičmi. Sú veľmi chudobní a nemajú čo jesť, macocha teda ich otca presvedčí, aby sa dvoch hladných krkov navyše zbavil. Janka a Marienku otec vyláka do lesa, kde ich opustí. Hoci sa Janko snaží označiť si cestu z lesa kúskami chleba, táto taktika mu nevyjde, keďže chlieb vyzobú vtáci.

Súrodenci tak ostávajú úplne sami v temnom lese. Zdá sa, že tu zahynú, ale napokon sa Janko vyšvihne na strom, aby zistil, či niekde nie je nejaká chatrč. Uvidí, že v blízkosti sa naozaj nachádza chalúpka, v ktorej sa svieti. Keď k nej dorazia, zistia, že je celá z perníka, čokolády a rôznych iných sladkostí.

Janko a Marienka sa nenechajú dvakrát prosiť a na chalúpke začnú hodovať. Lenže práve vtedy z domu vyjde ohavná čarodejnica, ktorá obom deťom sľúbi dostatok jedla a odpočinku. V skutočnosti ale Janka uväzní v klietke, aby stučnel a ona ho mohla zjesť. Marienka zatiaľ musí pracovať ako slúžka.

Vďaka prefíkanosti sa Jankovi podarí čarodejnicu presvedčiť, že je stále len kosť a koža. Urobí to tak, že jej namiesto prsta, ktorým chce čarodejnica skúsiť, ako stučnel, podstrčí kúsok kosti. Napokon ale bosorka stratí trpezlivosť a rozhodne sa Janka a Marienku zjesť. Súrodencom prikáže, nech sa naklonia k peci, aby zistili, či sa už oheň rozhorel.

Marienka sa zahrá na hlúpu s tým, že nevie, ako sa to robí. Keď jej to čarodejnica predvedie, Marienka ju hodí do pece, kde zaživa zhorí. V niektorých verziách núti čarodejnica Janka a Marienku sadnúť si na veľkú lopatu. Oni ale tvrdia, že nevedia, ako na to. Čarodejnica sa teda sama posadí na lopatu a následne je vhodená do plameňov.

Marienka oslobodí Janka a obaja v dome objavia dobre ukryté zlato a rôzne iné vzácne poklady. Vrátia sa s nimi domov, kde ich výčitkami zmorený otec radostne privíta. Niektoré verzie hovoria, že macocha, ktorá otca presvedčila, aby sa detí zbavil, zomrela. Súrodenci tak už nie sú v nebezpečenstve a navyše sa vrátili s veľkým bohatstvom. A žili šťastne, až kým nezomreli.