Dracula, Frankenstein či Pennywise. Ich mená iste poznáš, vieš ale aj to, aký bol zrod týchto legendárnych monštier? Čo inšpirovalo ich tvorcov a aké filmy s nimi vznikli?

Práve na to sa pozrieme v tomto článku, kde sa zameriame na postavy, ktoré majú svoje korene v literatúre. V druhej časti si potom predstavíme monštrá zo sveta filmu.

1. Dracula

Kultový román Dracula od írskeho spisovateľa Brama Stokera vyšiel v roku 1897. Dracula je zároveň aj meno hlavného záporáka, grófa z Transylvánie, ktorý je krvilačným upírom.

Podľa informácií v románe medzi jeho predkov patril samotný Attila, vodca Hunov. Ide o charizmatického aristokrata, ktorý v minulosti zastával pozíciu alchymistu a vojaka.

Inšpirácia

Dnes je už známym faktom, že Stoker sa pri tvorbe postavy inšpiroval historickou postavou Vlada III., ktorý bol tiež zvaný Dracula. Je však otázne, do akej miery sa Stoker o Vlada III. zaujímal a koľko informácií o ňom vlastne mal. O Vladovi III. sa zachovali správy, ktoré líčia jeho mimoriadnu krutosť a sadizmus.

Hovorí sa, že počas jeho vlády v rokoch 1456-1462 dal popraviť 40 až 100 tisíc ľudí. Jeho najobľúbenejším spôsobom popravy bolo brutálne narážanie na kôl. Podľa dobových záznamov sa mal Vlad III. vyžívať v najrôznejších spôsoboch mučenia.

Očití svedkovia ho popisovali ako „šialeného psychopata, sadistu, brutálneho vraha a masochistu horšieho než Caligula či Nero.“ Historici však rozhodne nie sú zajedno v tom, ako veľmi krutý Vlad III. bol. Skôr sa domnievajú, že mnoho jeho činov bolo umelo zveličených.

Okrem Vlada III. bol Stoker pri písaní Draculu ovplyvnený aj rumunskou históriou, ale aj skoršími vampírskymi románmi, napríklad titulom Carmilla od Sheridana Le Fanu. Niektorí bádatelia majú za to, že mu ako inšpirácia poslúžila aj neslávne známa grófka Alžbeta Bátoriová, ktorá väčšinu života prežila na slovenskom Čachtickom hrade a ktorej sme venovali celý jeden článok.

Je popisovaná ako psychopatická sadistka, ktorá zavraždila mnoho mladých žien (niektoré odhady hovoria o tisícke obetí). Stokera pravdepodobne oslovili aj historky o tom, ako sa Bátoriová mala kúpať v krvi mladých dievčat, aby si zachovala večnú mladosť. Hoci ide o notoricky známe legendy, historici ich už s konečnou platnosťou vyvrátili.

Dracula vo filme

Dracula sa okrem filmu objavil aj vo viacerých divadelných hrách, komiksoch, seriáloch či videohrách. Čo sa týka filmov, tak medzi najznámejšie adaptácie patrí snímka Dracula z roku 1931 s Bélom Lugosim v hlavnej úlohe. Kultový status získala aj verzia z roku 1958, kde si krvilačného grófa zahral Christopher Lee. Ten si následne Draculu strihol aj v niekoľkých pokračovaniach.

Za zmienku rozhodne stojí aj nemý film Nosferatu: Symfónia hrôzy od Fridricha Wilhelma Murnaua z roku 1922. Keďže Murnau nezískal práva na sfilmovanie Stokerovho románu, musel pre film zmeniť mená postáv. Namiesto Draculu tu teda vystupuje gróf Orlok v podaní skvelého Maxa Schrecka.

Kvalitnou adaptáciou románu bola aj snímka Bram Stoker’s Dracula od Francisa Forda Coppolu z roku 1992. Slávneho upíra si zahral Gary Oldman, okrem neho sme mohli vidieť aj Winonu Ryder, Keanua Reevesa, Anthonyho Hopkinsa či Richarda E. Granta.

Naposledy vzbudila pomerne značný ohlas miniséria od tvorcov seriálu Sherlock, Stevena Moffata a Marka Gatissa. Tá obsahovala viacero zmien oproti predlohe a príbeh sa v podaní tvorcov dočkal značnej modernizácie.

2. Frankensteinovo monštrum

Frankensteinovo monštrum (často nesprávne pomenované ako Frankenstein) je ďalšou kultovou hororovou postavou v našom zozname. Zrodilo sa v hlave anglickej spisovateľky Mary Shelley, ktorá ho predstavila v gotickom horore Frankenstein, čiže moderný Prométeus.

Kniha vyšla v roku 1818 a jej hlavným hrdinom je mladý vedec Victor Frankenstein, ktorý je posadnutý vytvorením nového človeka z kusov rôznych mŕtvol. Napokon sa mu túto obrovskú bytosť podarí oživiť, lenže tá od neho utečie a vedec sa ju vydáva hľadať, aby ju zničil.

Frankenstein je zaujímavý aj tým, že čitateľovi ponúka aj pohľad zo strany samotného monštra, ktoré rozhodne nie je žiadnym záporákom, ale skôr tragickým hrdinom. Monštrum je všetkými odvrhované a je preňho nemožné nájsť priateľov či životné šťastie.

Inšpirácia

Zaujímavosťou je, že román pôvodne vyšiel anonymne, prvýkrát sa meno jeho autorky Mary Shelley objavilo až v tretej edícii. Ešte zaujímavejšie je, že samotný román vznikol viac-menej úplnou náhodou.

Samotnej autorke poslúžil ako inšpirácia pobyt u básnika Georga Gordona Byrona, ktorý absolvovala s manželom a básnikom Percym Bysshe Shelleym v lete roku 1816.

Práve vtedy si Mary prečítala poviedku Fantasmagoriana, zbierku strašidelných poviedok, čo ju, Shelleyho a Byrona inšpirovalo k tomu, aby sa pokúsili vymyslieť vlastný hororový príbeh. V istom slova zmysle tak išlo o literárnu hru. Za zmienku stojí aj to, že Byron vytvoril prvú verziu poviedky Vampír, ktorá pravdepodobne inšpirovala Brama Stokera a jeho Draculu.

Literárni historici sú toho názoru, že na Shelley veľmi silno pôsobila priemyselná revolúcia. Obávala sa vedeckých experimentov, ktoré môžu vyústiť vo veľmi nečakané a potenciálne nebezpečné objavy.

Frankenstein vo filme

Podobne ako Dracula, aj Frankenstein sa mnohokrát objavil na strieborných plátnach, ale aj v divadelných hrách, seriáloch či komiksoch. Prvý film podľa románu Mary Shelley vznikol už v roku 1910 v štúdiách Thomasa A. Edisona. Najväčšiu slávu si však odniesla adaptácia z roku 1931, režírovaná Jamesom Whaleom. Monštrum si v nej zahral nezabudnuteľný Boris Karloff.

Ten si rolu následne zopakoval aj v pokračovaní Frankensteinova nevesta z roku 1935 (režíroval opäť James Whale) a v Synovi Frankensteina z roku 1939 v réžii Rowlanda V. Leeho.

Dočkali sme sa aj voľnejších adaptácií, ako napríklad hororovej komédie Mladý Frankenstein od Mela Brooksa z roku 1974 či sci-fi hororu Odpútaný Frankenstein z roku 1973 od Rogera Cormana. Medzi posledné filmové zárezy patrí hororová komédia Victor Frankenstein od Paula McGuigana, kde si hlavné úlohy zahrali James McAvoy a Daniel Radcliffe.

3. Pennywise

Desivého vraždiaceho klauna Pennywisea vymyslel kultový spisovateľ Stephen King. Ide o hlavného záporáka jeho rozsiahleho románu To, ktorý vyšiel v roku 1986. Pennywise je len jednou podobou tajomného zla, označovaného ako To, ktoré na Zem prišlo z vesmíru.

Ide o starodávnu a starovekú kozmickú entitu, ktorá sa prebúdza každých 27 rokov a ako svoje obete si vyberá najmä deti v mestečku Derry. Medzi jeho schopnosti patrí menenie podoby, manipulácia či vytváranie desivých ilúzií.

Inšpirácia

Stephen King spočiatku uvažoval, že by hlavným záporákom románu mohol byť obrovský troll, ale napokon tento nápad zavrhol. Prezradil, že na nápad klauna prišiel tak, že si položil jednoduchú otázku: „Čo desí deti najviac na svete?“ A podľa neho to sú jednoznačne klauni.

Román To sa síce v čase svojho vydania dočkal skôr zmiešaných kritík, ale predaje boli mimoriadne dobré. Neskôr sa To stalo overenou kultovkou, ktorá sa teší stále veľkej čitateľskej pozornosti.

Pennywise vo filme

Kingov román bol prvýkrát sfilmovaný v roku 1990 ako dvojdielna televízna miniséria v réžii Tommyho Leeho Wallacea. Pennywisea stvárnil výborný Tim Curry. Snímka pozbierala skôr rozporuplné ohlasy, pričom najviac chvály zlízla prvá epizóda, ktorá sa viac sústredila na detských hrdinov.

Postupom času sa však z minisérie stala kultová záležitosť a fanúšikovia Kinga ju dodnes chovajú v náležitej úcte. V roku 2017 sme sa Pennywisea konečne dočkali aj na strieborných plátnach a postaral sa o to režisér Andy Muschietti.

Vo filme nám predstavil detskú príbehovú líniu hlavných hrdinov. Desivého klauna si zahral famózny Bill Skarsgård. Film sa dočkal pozitívnych kritík aj reakcií divákov a išlo o ohromný finančný úspech. Druhého dielu sme sa dočkali v roku 2019, opäť v Muschiettiho réžii. Druhá časť už nemala silu jednotky, hoci isté kvality a skvelí herci sa jej uprieť nedali.

4. Hannibal Lecter

Hannibal Lecter pochádza z pera spisovateľa Thomasa Harrisa. Je predstavený ako brilantný psychiater, intelektuál a veľký gurmán. Zároveň je to chladnokrvný psychopat a kanibalistický sériový vrah.

Inšpirácia

Harris sa pri tvorbe Lectera do istej miery inšpiroval Alfredom Ballíom Treviñom, mexickým lekárom, ktorý zavraždil svojho milenca Jesusa Castilla Rangela a jeho telo rozrezal na kúsky.

Čiastočne sa Harris inšpiroval aj sadistickým sériovým vrahom detí a kanibalom Albertom Fishom a sovietskym sériovým vrahom Andrejom Čikatilom.

Hannibal Lecter vo filme

Hannibal Lecter sa prvýkrát objavil vo filme Manhunter (pod menom Lecktor) od režiséra Michaela Manna a zahral si ho Brian Cox. Snímka z roku 1986 bola adaptáciou Harrisovho románu Červený drak.

Tá najznámejšia verzia kanibalského psychiatra sa však zrodila v roku 1991, keď Lectera nezabudnuteľne stvárnil Anthony Hopkins v thrilleri Mlčanie jahniat. Za svoj výkon si právom odniesol aj Oscara a Lectera stvárnil ešte v dvoch úspešných filmoch: Hannibal (2001) a Červený drak (2002).

V prequeli Hannibal: Zrodenie zla si Lectera zahral Gaspard Ulliel. Tento film však u kritikov a divákov nedopadol vôbec dobre. Zaujímavého znovuzrodenia sa Lecter dočkal na poli seriálov v projekte Hannibal (2012), kde si ho zahral skvelý Mads Mikkelsen. Seriál pozbieral mnoho nadšených kritík a cien. Fanúšikovia sa dočkali celkovo 3 sérií.

5. Dr. Jekyll/pán Hyde

Doktora Jekylla a jeho zlé alter-ego pána Hyda zaiste poznáš. Prvýkrát sa Jekyll/Hyde objavil v hororovej novele Podivný prípad doktora Jekylla a pána Hyda od Roberta Louisa Stevensona v roku 1886.

Ide o kvalitne napísané dielko, ale jeho „problémom“ je skôr to, že je postavené na prekvapivej pointe, že Jekyll a Hyde sú jedna a tá istá osoba. Dnes je už pointa notoricky známa, takže pre čitateľa je celý príbeh predvídateľnejší. To ale nie je chyba samotného Stevensona.

Inšpirácia

Traduje sa, že hlavnou inšpiráciou pre Stevensona bol nesmierne živý sen (resp. nočná mora). Stevenson v spánku kričal od hrôzy a jeho vystrašená manželka Fanny ho prebudila.

„Prečo si ma zobudila? Práve som sníval skvelý strašidelný príbeh!“ povedal jej Stevenson. Ten sa neskôr stal základom pre jeho slávne dielo.

Dr. Jekyll/pán Hyde vo filmoch

Prvou adaptáciou novely bol film z roku 1908 od Otisa Turnera. Ten je však dnes už stratený. Medzi najznámejšie snímky patrí adaptácia z roku 1931, ktorú režíroval Rouben Mamoulian. Hlavnú rolu stvárnil Fredric March, ktorý si za svoj výkon odniesol aj Oscara.

Za zmienku stojí aj remake tohto filmu z roku 1941, v ktorom si zahrali Spencer Tracy, Ingrid Bergman a Lana Turner. Režíroval Victor Fleming a snímka si odniesla tri nominácie na Oscara (za najlepšiu kameru, strih a hudbu).