S každým národom sa spája množstvo tradícií, o ktorých nemá zvyšok sveta ani páru. To však neznamená, že nie sú zaujímavé a že by sa o nich ten zvyšok sveta dozvedieť ani nemal. Práve naopak – tieto zvyklosti nám ponúkajú unikátnu možnosť nahliadnuť do zákutí iných kultúr, prípadne sa z nich niečo priučiť.

1. Červený atrament, Južná Kórea

Na našich školách je celkom bežné, že si žiaci zabudnú podpísať písomky, tak im na ne učiteľka meno načmára svojím červeným perom. V Južnej Kórei by jej to tak ľahko neprešlo. Žiaden tamojší zákon síce vyslovene nezakazuje písať mená ľudí červeným perom, no aj tak je to spoločnosťou považované za neslušné.

Kedysi sa v týchto končinách zapisovali do rodinných kroník červenou farbou mená zosnulých. Bolo to síce už dávno, no ľudia ešte stále veria, že ten, kto ich meno napíše červeným atramentom, im praje nešťastie a smrť.

2. Hádzanie zubov na strechu, Grécko

S vypadnutými mliečnymi zubmi sa v každej krajine nakladá inak. Niektoré deti svoje drobné zúbky vkladajú pod vankúš a čakajú na príchod zúbkovej víly, iné ich dajú rodičom. A potom sú tu grécke deti.

Tie svoje mliečne zuby hádžu na strechu, zatiaľ čo si želajú, aby bol ich budúci trvalý chrup silný a zdravý. Podobná zvyklosť panuje aj na Haiti – deti taktiež hádžu zuby na strechu a prosia potkana o nové.

3. Po svadbe žiadna toaleta, Indonézia

Mladomanželia malej indonézskej komunity zvanej Tidong musia po svadbe poriadne stiahnuť polky. Po dobu troch dní a troch nocí totiž nesmú použiť toaletu na malú ani na veľkú potrebu. Zbavovanie sa telesného odpadu po svadbe podľa nich prináša do manželstva nešťastie v mnohých podobách, napríklad neveru či smrť detí v mladom veku.

Počas tejto náročnej procedúry sú mladomanželia pod neustálym drobnohľadom svojich príbuzných. Tí im podávajú malé množstvo jedla a tekutín, ktoré je nevyhnutné na prežitie, no potláča potrebu navštíviť onú miestnosť. A, pochopiteľne, ani jeden z nich nemôže opustiť dom.

4. Uvítací drink kava, Fidži

Keď obyvatelia Fidži vítajú vo svojich usadlostiach nových ľudí, hostia ich nápojom zvaným kava. Nenechajte sa pomýliť názvom, s našou kávou to nemá nič spoločné. Nápoj sa vyrába z prášku koreňa piepora opojného, ktorý sa zaleje vodou.

Zaujímavosťou je, že sa kava považuje za jemné narkotikum. Po jeho konzumácii zvykne znecitlivieť okolie úst, jazyk aj pery a dostaví sa pocit príjemného uvoľnenia.

5. Slzy pred svadbou, Čína

Aj napriek tomu, že čínske ženy žiadna „bezzáchodová“ procedúra nečaká, mali by pred svadbou plakať. Predsvadobný plač sa s Čínou spája už od 17. storočia, no už nie je taký populárny, akým bol kedysi. Stále sa však nájdu oblasti, napríklad Tujia, pre ktoré sú slzy neodmysliteľnou súčasťou svadobného rituálu.

Nevesta, ktorá neplače, je považovaná za nevychovanú a neslušnú, a po svojom veľkom dni ostane na posmech všetkým susedom a známym. Dokonca existujú záznamy o mnohých prípadoch, keď vlastná mama zbila svoju dcéru, a to len preto, že počas svadobnej ceremónie nevyronila jedinú slzu.

6. Pracovné stretnutia v saune, Fínsko

Sauny sú neodmysliteľnou súčasťou fínskej kultúry. Prieskumy hovoria, že sa táto krajina môže pýšiť až dvomi miliónmi sáun, čo je pri jej celkovej populácii 5,5 miliónov obyvateľov naozaj zarážajúce číslo. Fínskej láske k saunám sa začali podmieňovať aj známe podniky, napríklad prevádzka Burger Kingu má na svojej pobočke v Helsinkách jednu tiež.

Fíni majú vo zvyku saunovanie minimálne raz do týždňa a nerobí im problém činiť tak v spoločnosti svojich kolegov. Tvrdia, že pracovné stretnutia za takýchto okolností majú neodmysliteľné čaro a uvoľnená atmosféra im umožňuje efektívnejšie riešiť vzniknuté problémy. Predsa len je jednoduchšie konfrontovať svojho šéfa, keď pred vami stojí takmer nahý.

7. Vyplazený jazyk, Tibet

Iný kraj, iný mrav a iný spôsob, akým sa ľudia zdravia. U nás si povieme klasické ahoj, možno si dokonca navzájom zamávame rukou, tam to končí. V niektorých krajinách sú však pozdravy o čosi bizarnejšie. Napríklad, niektoré kmene v Keni si podávajú opľutú ruku na znak rešpektu a rovnako pľujú aj na novonarodené deti, aby im do budúceho života privodili šťastie.

Tibeťania používajú na pozdrav gesto, ktoré je v našich končinách považované za neslušné – vyplazený jazyk. Pozdrav je založený na legende o starovekom tibetskom kráľovi, ktorý bol veľmi zlý. Povráva sa o ňom, že mal čierny jazyk. Ľudia z Tibetu teda na seba navzájom vyplazujú jazyky, aby dokázali protistrane, že nie sú reinkarnovaný kráľ.

8. Trýznivé rukavice, Brazília

Chlapci brazílskeho kmeňa Sateré-Mawé to vôbec nemajú jednoduché. Pre členov kmeňa je najdôležitejšia sila a odvaha, ktorá ich ochráni pred nepriateľskými susedmi či predátormi. Preto je potrebné všetkých mužov podrobiť zvláštnemu rituálu, ktorého súčasťou sú rukavice a veľmi útočné mravce.

Keď chlapci dospejú do určitého veku, musia absolvovať tanec, zatiaľ čo majú na rukách rukavice plné projektilových mravcov. Mravce sú známe svojím bolestivým hryznutím, ktoré patrí k jedným z najintenzívnejších, aké má ríša hmyzu v repertoári. Mladí príslušníci kmeňa však na sebe bolesť nenechajú znať a tanec dokončia s kamennou tvárou.

9. Žiaden toaletný papier, India

Život bez toaletného papiera je pre mnohých z nás nepredstaviteľný, no v niektorých krajinách ho na záchode nenájdeme. Nie preto, že by sa minul, ale preto, že ho jednoducho nepoužívajú. V Indii ho napríklad nahradili kýblikom vody, ktorou sa po použití toalety možno umyť. Je to ekologickejšie a nezaťažuje to tamojší chabý kanalizačný systém.

Zdroje: creativecultureint.com, oralanswers.com, brightside.me, flightcentre.com.au, chinadaily.com.cn, theculturetrip.com, serenataflowers.com