Príroda je fascinujúca a ríša zvierat vždy vytiahne niečo, čím ťa totálne zosadí zo stoličky. Myslíš si, že po hodinách biológie vieš všetko? Tak ťa dnes vyvedieme z omylu. Toto je 12 šokujúcich a zaujímavých faktov o zvieratách, ktoré ti dokážu, že tento svet nikdy neprestane udivovať. Poďme si ich teda prečítať.
1. Slony sú imúnne voči rakovine
Štatistiky hovoria, že rakovina postihuje zhruba len 3 percentá slonov, a vedci chceli zistiť, čomu za to vďačia. Dve nezávislé štúdie potvrdili, že slonia „imunita“ voči rakovine tkvie v kópiách génu, ktorý efektívne bojuje voči nádorovým bunkám. Slony ich majú 20. Človek len jeden.
2. Svižníky bežia tak rýchlo, až dočasne oslepnú
Svižníky, čierne predátory z ríše hmyzu, sa okrem Antarktídy, Tasmánie a Maldív pohybujú prakticky po celom svete a známe sú najmä svojou závratnou rýchlosťou. Dokážu bežať rýchlosťou až 9 kilometrov za hodinu a prekonajú zhruba 125-násobnú dĺžku vlastného tela za sekundu. Práve kvôli tomu pri naháňaní koristi dočasne oslepnú.
3. Mačku môže oplodniť niekoľko kocúrov naraz
Mačky sú záhadné stvorenia, a hoci viac ako 30 miliónov domácností naprieč celým svetom jednu vlastní, ani ich majitelia o nich nevedia všetko. Napríklad to, že ich môže počas jednej ovulácie naraz oplodniť viacero kocúrov. Tento jav sa nazýva superfekundácia a je dôvodom, prečo niektoré mačiatka z toho istého vrhu vyzerajú úplne inak ako ich súrodenci.
4. Plodožer maorský má problémy s alkoholom
Najväčší holub Nového Zélandu, inak zvaný aj holub kererū, má zaujímavé zeleno-bronzové sfarbenie a v roku 2018 vyhral v krajine titul vtáka roku. Má však značné problémy s alkoholom. Plodožer si rád pochutnáva na fermentovanom ovocí, ktoré nájde na zemi, čo na jeho organizmus rozhodne nevplýva dobre. Nie je nič nezvyčajné vidieť ho, ako „na mol opitý“ padá zo stromu.
5. Psy zámerne kýchajú počas hry
Prečo? Aby dali ostatným psom (a občas aj svojim majiteľom) najavo, že sa len hrajú. Kýchanie je pre psy nástrojom komunikácie a počas hry sa ním snažia naznačiť, že sa zabávajú, tešia a že hoci pomedzi to vrčia, stále pre ne ide len o hru. Tento druh kýchnutia väčšinou pripomína len akési odfrknutie a ide z nosa, nie priamo z pľúc.
6. Zvuk tečúcej vody prebúdza v bobroch staviteľov
V 60. rokoch minulého storočia sa švédsky biológ Lars Wilsson rozhodol zistiť, či je potreba stavať u bobrov vrodená, alebo sa ju musia naučiť. Počas tohto experimentu sa mu podarilo zistiť, že inštinkt stavať v bobroch prebúdza zvuk tečúcej vody. Dokonca aj v prípade, keď vychádza z reproduktora.
7. V Britskej Kolumbii žijú „morské vlky“
Na pobrežiach a ostrovoch najzápadnejšej kanadskej provincie žije skupina vlkov, ktorá si 90 percent svojej potravy uloví v mori. V tejto oblasti nežijú žiadne jelene, preto sa museli adaptovať a hľadať jedlo inde. Ich jedálniček pozostáva prevažne z morských kôrovcov a mäkkýšov, ale nepohrdnú ani krabmi.
8. Sovy nedokážu hýbať očami
Dôvodom je fakt, že sovy nemajú guľaté očné buľvy – ich oči majú tvar valca. Na mieste ich držia kosti zvané sklerotické prstence, takže sú permanentne zafixované a vždy smerujú dopredu. Vďaka tomu si sovy vypestovali schopnosť otočiť hlavu až o 270 stupňov doprava a doľava a o 90 stupňov hore a dole. Ak by totiž museli otáčať celým torzom vždy, keď sa chcú niekam pozrieť, narobilo by to veľa hluku a odplašilo potenciálnu korisť.
9. Darwinov kôrový pavúk tká rekordné pavučiny
Darwinov kôrový pavúk (caerostris darwini) tká pavučiny, ktoré sú až desaťkrát pevnejšie ako kevlar – para-aramidové vlákno, ktoré malo pôvodne slúžiť ako náhrada oceľových výstuží. Jeho vlákna sú najpevnejším biologickým materiálom, aký vedci kedy skúmali, vďaka čomu dokáže utkať pavučiny s priemerom niekoľko desiatok metrov.
10. Niektoré vtáky sa v malých kŕdľoch nechcú páriť
Napríklad plameniaky. Práve preto sa zoologická záhrada Colchester Zoo rozhodla umiestniť im do výbehu niekoľko zrkadiel a výsledky sa dostavili pomerne rýchlo. Vtáky si prakticky okamžite začali stavať hniezda a to rovno pred spomínanými zrkadlami. Po ich veľkom úspechu začalo túto taktiku využívať aj niekoľko ďalších zoologických záhrad.
11. Pohlavie aligátora ovplyvňuje teplota v hniezde
Samice aligátorov sú na rozdiel od väčšiny plazov veľmi starostlivé matky. Pre svoje vajíčka stavajú pekné hniezda z hliny, konárikov a rastlín, no len málokto vie, že práve teplota, akú v hniezde udržiavajú, ovplyvní pohlavie budúcich potomkov. Ak je nižšia ako 30 stupňov Celzia, mláďatá budú samičky. Ak je vyššia ako 33 stupňov Celzia, budú to samce. A ak je to niečo medzi tým, môžu sa vyliahnuť obe pohlavia.
12. Mestské vtáky používajú pri stavbe hniezd cigaretové ohorky
Cigarety. Smrdia, kompletne ti dokaličia pľúca, zafarbia zuby dožlta a zamoria svet ďalším nepotrebným odpadom. Kto by bol povedal, že majú aj nejaké pozitíva? Nuž, niektoré vtáky si ich celkom pochvaľujú. Vtáky žijúce v mestách ako pinky či vrabce ich často používajú pri stavbe hniezd ako pesticídy, ktoré odplašia preč neželané parazity.
