Káva. O siedmej ráno, keď ti je zaťažko aj oči rozlepiť, či o siedmej večer, keď sa ledva plazíš na nočnú, vždy tu je pre teba. Hoci nadmerná konzumácia kávy a iných nápojov s obsahom kofeínu môže zapríčiniť mnohé zdravotné komplikácie, milované ranné „espresko“ má potenciál ochrániť ťa pred vznikom veľmi závažného ochorenia.

Ako uvádza portál Science Alert, vedci z talianskej University of Verona odhalili úplne nové vlastnosti „starého dobrého“ espresa. Jeho kľúčové komponenty zabraňujú tvorbe bielkovinových zhlukov v mozgu, pričom práve tie sa najčastejšie spájajú so vznikom Alzheimerovej choroby. Choroby, na ktorú ani v 21. storočí nepoznáme liek.

Dobrá správa pre kávičkárov

V prípade Alzheimerovej choroby majú výskumníci stále čo doháňať. Dodnes presne nevieme, prečo vzniká a ako sa vyvíja, podozrenie však často padá práve na spomínané zhlukovanie proteínu zvaného tau. Tento proteín je v normálnom množstve neškodný.

Tím odborníkov laboratórne skúmal štyri kľúčové zložky espresa, teda kofeín, trigonelín, genisteín a teobromín. Ich molekuly inkubovali s proteínom tau po dobu štyridsiatich hodín a odhalili, že čím je koncentrácia kofeínu, genisteínu alebo espresa ako takého vyššia, tým sú vlákna proteínu tau kratšie. Rovnako sú menej náchylné na tvorbu väčších skupín.

Tieto skrátené vlákna proteínu tau sú podľa výsledkov experimentu netoxické a nedokážu fungovať ako „semienka“, z ktorých by následne mohli vzniknúť väčšie zhluky. To ale nie je všetko. Extraktu z espresa sa dokonca podarilo reagovať aj s už existujúcimi zhlukmi a taktiež zabrániť tvorbe úplne nových.

Ešte nie je vyhraté

Tieto zistenia otvorili vedcom úplne nové dvere, napriek tomu majú pred sebou dlhú cestu. To, že niečo efektívne funguje v laboratórnom prostredí, ešte nezaručuje, že to bude rovnako efektívne fungovať aj v ľudskom tele. Ak pacient trpí Alzheimerom, nie je možné otvoriť mu hlavu, naliať do nej espreso a vyslať kofeín, aby sa popasoval s proteínom tau, ako uzná za vhodné.

Káva, ktorú vypijeme, musí najprv prejsť tráviacim traktom, a hoci niektoré zložky, napríklad kofeín, dokážu prechádzať krvno-mozgovou bariérou, iné nie. Vedcov ale neopúšťa nádej, že sa práve tento objav stane jedného dňa pri liečbe Alzheimera a iných ochorení mozgu kľúčovým.