Spoločné bývanie s polovičkou je krásna vec. Ráno sa k sebe pritúlite, idete do práce, večer si venujete božtek, dva, spoločne si ponadávate, že v tej telke zase nič nedávajú a idete spať. Niekde medzitým si poriadne zasexujete a všetko je fajn. Samozrejme, z času na čas sa vyskytne drobná hádka, ale nič, čo by nevyriešila kytica ruží a láskyplné objatie.
Lenže bývať so svojou polovičkou v jednom byte a nemôcť sa z neho ani na sekundu hnúť?! Tak to je celkom iný kaliber. Nie nadarmo 80 čínskych párov hneď po skončení karantény požiadalo o rozvod. Vzťah v takomto zakonzervovanom prostredí trpí. A obom zúčastnením to solídne udiera na hlavu.
Ako presne to vyzerá v praxi? Na to sme sa pozreli s naším šikovným ilustrátorom a vzniklo z toho toto. Hodina po hodine, deň po dni… takto skrátka vyzerá vzťah počas karantény. A dalo by sa povedať, že jeho vývoj nie je práve romantický.
Deň prvý
Deň prvý a zdá sa, že ich čaká najromantickejšie obdobie ich života. Slnko svieti, vtáčiky spievajú a čert to ber, že sa na ne môžu pozerať tak maximálne cez odostreté žalúzie. Nič im nepokazí radosť. Je to samé ťuťuli-muťuli a ani jeden z nich netuší, že príchod druhého dňa desivo číha za dverami.
Deň druhý
Deň číslo dva a žena začína trpieť akútnym nedostatkom pozornosti. Muž túto skutočnosť neeviduje. To vôbec nie je dobrá kombinácia, preto momentálne štartuje hra “ktorá zo zúčastnených strán si to všimne skôr”.
Deň tretí
Deň tretí a „milujem ťa“ sa pomaly, ale isto, začína lámať na „milujem ťa, ale…“ Milujem ťa, ale mohol by si vyniesť smeti. Milujem ťa, ale mohol by si pohnúť riťou a robiť niečo produktívne. Milujem ťa, ale ešte chvíľu mi takto píľ nervy a bude zo mňa nekrofil.
Deň piaty
Deň piaty a podpazušná oblasť nemenovaného člena partnerského zboru začína páchnuť ako týždeň stará sépia po hodine sauny. „Nebudem míňať vodu, keď aj tak nikam nechodím. Beztak budeme mať nedoplatok z tvojho splachovania,“ to je výhovorka, s ktorou prichádza. A žena odpovedá. Fyzickým násilím.
Deň siedmy
Deň siedmy. Čo ostalo z myšlienky na idylickú dovolenku medzi štyrmi stenami, sa rozpadá na prach. Muž začína pripomínať Leonarda DiCapria z filmu Basketbalistov denník, z tej časti, keď už chlapec vedel, že ihla neslúži len na štopkanie ponožiek. Žena začína prehodnocovať svoje životné rozhodnutia. Katastrofa buble pod povrchom a je značne citeľné, že sa schyľuje k najhoršiemu.
Deň desiaty
Deň desiaty. Tu to máme. Anatómia hovorí, že muž má len jeden penis a žena len jedny nervy. Oko za oko, penis za nervy… znie to celkom fér, nie?!
Deň jedenásty
Deň jedenásty a muž sa oboznamuje so skutočnosťou, že domáce práce sa – aj napriek jeho doterajším domnienkam – naozaj nerobia samé. Treba vyniesť smeti. Umyť vaňu. Nahádzať riad do umývačky a zotrieť z okna to grandiózne h*vno, čo tam predvčerom vypustil holub-picasso. A hádaj čo? Jeho nežná polovička s tikom v pravom oku rozhodne nevyzerá, že by sa do toho išla pustiť.
Deň pätnásty
Deň pätnásty a v byte sa naplno prejavila ženská nadvláda. Opäť začína svitať na lepšie časy. Hoci teraz jedinec mužského pohlavia kmitá ako fretka, jedinec ženského pohlavia aspoň konečne nejačí ako zmyslov zbavený. A to je predsa dobre, nie? NIE?!