Umenie je všade okolo nás. Pri prechádzke parkom, námestím, v galérii či doma. Tam, kde ho iní nevidia, prichádzajú na rad umelci, ktorí vedia vnímať svet trochu inými farbami. Jedným z nich je aj 26-ročný umelec Andy Frank, ktorý sa kresleniu venuje od svojich desiatich rokov.

„V puberte však prišiel šport a ja som začal robiť vrcholovo atletiku, na niektorých pretekoch som mal to šťastie reprezentovať Slovensko a kreslenie som nebral príliš vážne,“ začína Andy. „Až odrazu prišla moja prvá výstava, založil som si Instagram, začali mi pribúdať objednávky, sledovatelia a začalo mi to aj trochu zarábať. V atletike som sa nakoniec zranil. Vtedy som jednu drogu vymenil za druhú. Šport vystriedalo umenie,“ pokračuje.

Počas svojho pôsobenia prešiel rôznymi fázami kreslenia, od popkultúry cez kinematografiu až k ženským aktom, čo na Slovensku nie je až také bežné a pre mnohých Slovákov je to stále kontroverzné. „Niekedy sa umelec hľadá, kým sa nájde. A ja som sa hľadal vo všetkých možných témach, až som sa našiel v aktoch,“ spomína Andy.

Inšpiráciu však berie aj v bežnom živote. Či už je to pri prechádzaní Bratislavou, pri cestovaní, pri čítaní, pozeraní filmov, pri návštevách galérií a výstav, pri rozprávaní sa s bežnými ľuďmi. Tvrdí, že ho vie inšpirovať všetko. 

Zdĺhavý proces

Pri rozhovore s Andym nás zaujal práve priebeh kreslenia aktov. „Kresba prebieha aj formou pózovania, teda naživo, avšak je to neuveriteľne zdĺhavé a modelky niekedy nevydržia pózovať v jednej polohe toľko, koľko by som potreboval. Potom sa obraz musí dorábať na ďalších sedeniach,“ opisuje a zároveň dodáva, že oveľa radšej robí kresby z fotografie.