Na konci augusta roku 1997 istý bezdomovec objavil v pivnici opusteného železničiarskeho domčeka v bratislavskom Lamači šokujúci nález. Na prvý pohľad netušil, o čo ide, no podľa zápachu a bližšieho ohliadnutia zistil, že ide o mŕtvolu. Okamžite to bežal nahlásiť príslušníkom Železničnej polície.

Tí na ďalší deň zistili, že mŕtvoly sú až dve, pričom obe telá boli v pokročilom štádiu rozkladu. Znalcov z odboru súdneho lekárstva tak čakala extrémne nepríjemná práca. Zistili, že nebohí zomreli násilnou smrťou po dlhom a ťažko utrpení.

„Obaja boli poviazaní, napriek rozkladu dokázali lekári odhaliť mnohé z početných zranení, ktoré utrpeli v dlhšom časovom slede a zaživa,“ uviedol v dokumente pre RTVS publicista Peter Ondera, ktorý bol v tom čase hovorcom Ministerstva vnútra SR.

Brutalita páchateľa alebo páchateľov?

Ako sa ukázalo, obaja zavraždení boli muži. Prvý z nich mal ústa a hlavu omotané lepiacou páskou. Boli mu odrezané vonkajšie pohlavné orgány, v hrudníku mal dve smrteľné bodné rany, dvakrát zlomenú hrudnú kosť a rebrá, natrhnutú obličku, štítnu chrupavku, nalomené ľavé koleno a stehennú kosť pravdepodobne silným úderom.

Znalci sa domnievali, že príčinou smrti boli práve bodné rany do hrudníka. Žalúdok a črevá mal muž úplne prázdne, z čoho vyplývalo, že minimálne jeden alebo dva dni nejedol žiadnu tuhú potravu. Nakoniec sa zistilo, že to bolo ešte dlhšie.