V našom putovaní po jazykovej mape sveta si teraz zaletíme na sever Európy, konkrétne na pobrežie Baltského mora. Prostredníctvom tohto článku sa aspoň virtuálne prenesieme do Litvy, aby sme sa dozvedeli čosi nové o miestnom jazyku.
Litovčinu, teda jazyk, ktorým sa rozpráva v Litve, ovláda len približne niečo málo cez 3 milióny obyvateľov. To však nemení nič na tom, že je to z jazykovedného hľadiska veľmi fascinujúci jazyk. A nemusíš byť ani vedec, aby si uznal, že niektoré fakty sú naozaj úžasné.
1. Ako sme už spomínali v úvode, litovčina je pre vedcov veľmi zaujímavý jazyk. Zo všetkých živých indoeurópskych jazykov, kam patrí okrem iných aj slovenčina a čeština, si najviac zachoval archaické črty vo fonológii (v ľudských zvukoch jazykov) a v morfológii (v gramatických tvaroch slov).
Pomocou litovčiny prebieha aj porovnávacie štúdium indoeurópskych jazykov predpokladajúce ich spoločný pôvod. Má totiž dobre zachovaný indoeurópsky substrát.
2. Litovčina je najarchaickejší indoeurópsky jazyk. Bol pravdepodobne 2000 rokov v jazykovej izolácii, pretože obsahuje len veľmi málo výpožičiek z iných jazykov.
3. Litovčina patrí medzi jeden z najstarších živých jazykov a dokonca niektoré slová sú takmer rovnaké ako v starodávnom sanskrite.
4. „Ak chce niekto počuť, ako sa kedysi rozprávali Indoeurópania, mal by si vypočuť litovského sedliaka,“ povedal o litovčine významný francúzsky jazykovedec Antoine Meillet.
5. Martynas Mažvydas je autorom a editorom prvej po litovsky písanej tlačenej knihy. Volá sa Catechismusa Prasty Szadei, vyšla v roku 1547 a dodnes sa zachovali len 2 kópie. Tento text je jedným z najdôležitejších artefaktov litovského jazyka.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane