Dospievanie sa u mnohých z nás nieslo v znamení skúšania rôznych, na náš vek ešte nevhodných vecí. A rodičia, to boli osoby, s ktorými sme nemali ani štipku chuti sa s takýmito tabu zážitkami podeliť. Hlavne zo súdnosti, no aj z presvedčenia, že (ani) jedna strana by to len tak ľahko nerozchodila…
Toto sú veci, o ktorých si možno aj ty klamal počas dospievania:
Fajčenie
„Mami, ja fajčím.“ Tak túto vetu do osemnástky vyslovil máloktorý borec bez toho, aby dostal „zaracha“ alebo jednu výchovnú. Na otázku, či fajčíme, sme všetci odpovedali niečo v zmysle: „Nieee, ani mi to nezišlo na um.“ A drvivá väčšina si to na strednej minimálne vyskúšala na nejakej diskotéke. A tí, ktorým zašmakovalo, si za školou pravidelne každú prestávku preventívne vyúdili celú dýchaciu sústavu.
Okrem najlacnejších cigariet k povinnej výbave násťročného fajčiara patril aj dvadsaťcentový zapaľovač, orbitky a poriadne silný parfum/dezodorant, už podľa toho, čo sme mali k dispozícii. Avšak, naša mamka so schopnosťami Monka, ktoré v tejto situácii ani nemusela využiť, hneď prišla na to, o čo ide.
Cigaretový smrad nefajčiar cíti, aj keď na seba vystriekaš celú Rexonu, to už teraz všetci vieme… No na to len tak, bohužiaľ, pubertálna hlavička nepríde. A ak rodičia našli doma nejaký dôkaz typu zabudnutá krabička v bunde, čakal ju istý osud. A nás tiež.
Pocity
„Čo ti je?“ „Nič.“ „Prečo si zdutá?“ „Nie som.“ „Si smutná?“ „Nie.“ „Stalo sa ti niečo?“ „Nie, čo by malo.“ „Plakala si?“ „Nie, iba mi vošlo niečo do oka“… Aj takto pred rokmi vyzerali naše veľmi hodnotné debatky s rodičmi.
Snažili sa od nás vypáčiť všelijakými možnými spôsobmi aspoň nejakú informáciu o našom živote, no väčšinou im to vôbec nevyšlo. Totiž, množstvo našich „vážnych“ problémov oni nemohli pochopiť, pretože na to nemali vek a naša situácia bola úplne neriešiteľná…
Stravovanie
Tvárili sme sa, že jeme viac a zdravšie. No a toto pred rodičmi vlastne predstierame doteraz. No za školských čias sme klamali aj o tom, že ultra zdravé desiate nedávame spolužiakom, resp., že neprežívame na majonézových bagetách a horalkách z bufetu. A čipsoch, kukurici a podobných, výživovo veľmi „hodnotných“ somarinách.
Bitky
Ani toto nebola vec, s ktorou by si sa pochválil otcovi alebo mame. Keď si dostal na hubu, tak si radšej povedal, že si spadol, akoby si mal na vašich vybaliť, že si do niekoho opitý vyrýval. A keď si nedostal, ale namiesto toho niekomu „pritankoval“, tak ani s tým si sa s vašimi radšej nepodelil, lebo by si od otca dostal parádnu spätnú. A to si neriskoval.
Tetovanie, piercing
Náušnička v pupku, kvôli ktorej si sa neodvážila doma producírovať v crop tope. Alebo „kérka“ na bedrách, na chrbte, na krku, na členku… Na skrášľovanie sme si vyberali zásadne miesta, kde sa to dá zatajiť a dobre zamaskovať, a preto sme túto možnosť všetci prácne využívali. Aké hrdinské a rebelské.
A pri tom všetkom nám tieto ozdôbky boli asi na dve veci, keďže sme ich väčšinou mali zakryté. No plnilo to vtedy jeden veľmi podstatný účel. Všetkým si mohol povedať, že aj ty máš a že to „bolelo jak prasa“.
Alkohol
„Mami, ja som nepil.“ Tak určite. A pritom si sa dotrepal domov o polnoci a skoro rozbil bránu, narazil do psej búdy a pomliaždil chrbticu Murkovi. Polovičku oblečenia si nechal pri záchode a pri menšom šťastí aj tyčku. Alebo si pre istotu zaspal oblečený a obutý. A mama, keď ráno vošla do izby, skoro dostala otravu alkoholom. Ale aj tak si sa vykrúcal. „Veď vieš, mami, mne vodka nechutí…“
Škola
Aspoň jediný raz si „zablicoval“ každý z nás (česť výnimkám). No nebola to vec, s ktorou by sme sa našim doma pochválili. Takisto sme zatajili veľa pätiek, poznámok a FX. Fakt, že si väčšinu písomiek „prežil“ na ťahákoch, nikto u vás doma ani netušil. Lebo tam si sa tváril ako horlivý, do učenia zažratý študent!
História počítača
Niečo, čo si vymazával veľmi promptne zakaždým, keď rodičia chceli ísť na tvoj počítač. „Čo tam toľko robíš? Mne je jedno, čo tam máš“. Áno mami, tie porno stránky v počítači tvojej sladkej a slušne vychovanej dcérenky by ťa zaručene potešili. A vôbec by si si nemyslela, že som pribrzdený, keby si videla v histórii prehliadača: „Výživová hodnota ejakulátu…“
Opačné pohlavie
„S kým si píšeš? Ty určite niekoho máš, veď ti očká svietia.“ „Nie, nemáám. To je len kamoš.“ Tieto vetičky sú nám všetkým dôverne známe. Nikdy sme nevyšli so stopercentnou pravdou von, aj keď bola mnohokrát nevinnejšia, ako sa naše mamky obávali.
Párty
Párty život pubertiaka je náročnejší, pokiaľ máš prísnych rodičov, a preto si niekedy nútený hľadať náhradné riešenia, pokiaľ sa nechceš nechať pripraviť o „radosti a slasti“ mladosti. Keď sme chceli ísť na diskotéku, prespávali sme „akože“ u kamošky alebo prípadne sesternice, tety, babky či uja.
Niekedy to bolo náročnejšie ututlať, inokedy menej. Avšak, vždy sme sa nejak vynašli. Nemohli sme predsa nechať tú suku Nikolu s trojkami kozami, aby sa motala okolo nášho miláčika, resp. muža snov.
Peniaze
Naše výdavky, tie boli pre rodičov večnou záhadou. Veľakrát sme museli „akože“ súrne zaplatiť za učebnice, ktoré sme nikdy nekupovali, aby sme si mohli čosi „uliať“ na naše tajné aktivity, ako napríklad to fajčenie za školou. Tí samostatnejšie ladení jedinci si preto začali privyrábať, odkedy to bolo možné. A nie, na štúdium tie peniaze nešli.
Sex
Ak sme mali rodičov, ktorí sa s nami hanbili rozoberať intímne témy, boli sme za to vďační. Veľmi. Ak to však bolo ináč, väčšinou sme nepovedali pravdu alebo sme ju priznali až neskôr a detaily vynechali. Málokto mal v pätnástke dostatočnú guráž na to, aby na mamu vybalil, že už má po tom… A občas to bola aj milosrdná lož, spáchaná hlavne pre zdravie rodičov.
