Kto nepozná aspoň štyri hoaxy, je monštrum. Bez absurdných príbehov by bola nuda. Keďže nudiť ťa nie je naším poslaním, dopraj si osem hoaxových príbehov, ktoré v dávnejšej či nedávnej minulosti pobláznili davy ľudí, ktorí im verili.

Decká, nefajčite banány

V roku 1967 undergroundový časopis Berkeley Barb zverejnil fake článok o extrakcii bananadinu, halucinogénnych chemikálií z banánov, ako fór a stimul vyvolať morálne otázky o zákaze drog. Súčasťou bol recept, ako banán (šupky) zmraziť, rozmixovať, upiecť a následne vyfajčiť, čo navodí pocit obdobný nahúleniu. Netrvalo dlho a banány začali miznúť z regálov, stali sa nedostatkovým tovarom.

Ľudia si neuvedomili, že ide o srandu, a začali vo veľkom fajčiť banánové šupky. Stal sa z toho celonárodný fenomén a znak kontrakultúry hipíkov a undergroundovej scény. Recept bol publikovaný aj v najznámejších amerických denníkoch. Škandál známy ako Veľký banánový podvod sa vyhrotil do takej miery, že na žlté ovocie museli dať nálepku: Zákaz fajčiť!

Anarchisti a nonkonformisti vzali banán ako symbol svojej túžby vytvoriť protikultúrne hnutie. Na demonštráciách sa objavovali banánové plagáty (Trip on a Banana Peel, Banana Power) a všetko bolo oblepené Chiquitou. Dokonca sa skladal banánový sľub: „Jeden národ pod banánom, so slobodou a spravodlivosťou pre všetkých.“ Mali aj banánový pozdrav – otvorenú dlaň so zohnutým prostredníkom.

Najpredávanejšia neexistujúca kniha

Jednej letnej noci v roku 1956 rozhlasový moderátor Jean Shepherd vyzval poslucháčov, aby išli do kníhkupectiev a požiadali o knihu, ktorá neexistuje. Tohto džouku sa zúčastnilo toľko ľudí, že kniha sa čoskoro dostala na zoznam najpredávanejších kníh v New Yorku. Fiktívna publikácia s názvom I, Libertine mala aj fiktívneho autora, britského vojenského dôstojníka na dôchodku Fredericka R. Ewinga, ktorý žil s manželkou Marjorie v Rodézii.

Poslucháčmi rádia neboli len Američania a táto výzva sa preniesla aj do zámoria. V Londýne, Paríži, Ríme i v Bonne sa ľudia dopytovali po knihe I, Libertine.

Tento podvod, ktorý vlastne nebol podvodom, lebo bol verejne zosnovaný počas vysielania, sa napriek tomu šíril a ľudia verili v existenciu knihy. Vydavateľstvá sa pretekali kontaktovať neznámeho autora. Neskôr Sheperd napísal a vydal reálnu knihu s rovnakým názvom, ktorá… hádaj čo… sa stala jednou z najpredávanejších.