Má iba 27 rokov, no už teraz ho považujú za najúspešnejšieho českého komika. So svojou stand-up šou už dvakrát vypredal pražskú O2 arénu. Pre niekoho je jeho humor možno cez čiaru, no práve to ho robí výnimočným.
Jeho detstvo pritom nebolo úplne jednoduché. Prešiel si šikanou a humor považoval za jednu z možností, ako sa s ňou vysporiadať. V rozhovore nám tiež prezradil to, či má aj takýto skúsený komik trému a ako hodnotí šou Česko Slovensko má talent, do ktorej bol pozvaný ako piaty, špeciálny porotca.
Aký je to pocit byť najúspešnejším českým komikom? Ako vnímate popularitu?
Ja to tak veľmi nevnímam, pretože slávneho z vás spraví okolie. Hlavne vtedy, keď to o vás začnú rozprávať, ale oni to o mne ani nerozprávajú, skôr v médiách sa to tak prezentuje. Ja sa takto nevnímam a komédiou sa zaoberám preto, že sa v tom cítim dobre, a to, že ma tak niekto označuje, je skôr otázka na neho. Ja sa neprebúdzam s pocitom, že som najúspešnejším českým komikom.
Vieme, že ste študovali herectvo a tiež sa venujete hudbe. Kedy ste zistili, že chcete byť komikom? Mali ste sklony k humoru už odmala?
Nebolo to úplne odmalička, ale asi niekde v okolí puberty, čiže bude to tak 13 rokov. Uvedomil som si, že by som chcel baviť ľudí, chcel by som to robiť viac a častejšie, no vtedy som si ešte neuvedomoval, že sa tým dá živiť alebo dokonca študovať herectvo.
Vtedy som si neuvedomoval ani to, že by som chcel byť komplexnejší herec, to vlastne prišlo spolu so štúdiom konzervatória. U nás sa, samozrejme, nedá študovať komediálne herectvo, iba komplexné. Neskôr som tiež zistil, že ma baví robiť aj vážnejšie veci, napríklad to, čo sa deje vo filmoch alebo divadle. Ale to gro mi ostalo aj tak u komédie.
Ako ste sa dokázali preniesť cez šikanu z detstva k robeniu si srandy? Bolo aj to motiváciou k tomu sa s tým vyrovnať?
Jasné, určite to bola nejaká obrana pubertálneho človeka, ktorý sa ťažko vyrovnáva s nejakou šikanou a nedokáže sa brániť verbálne, tak som sa bránil skrz humor a smiech. A mám to tak doteraz, že keď sa mi v živote deje niečo blbé, tak sa tým tak trochu bránim.
Dá sa práca komika naučiť? Ako získať takú sebaistotu pri vystupovaní?
Naučiť sa to, myslím si, nedá. Pretože, môžete sa naučiť veľa technických vecí, napríklad vystupovanie alebo herectvo, môžete sa naučiť správne dýchať, pracovať s hlasom alebo telom, ale je tam niečo, čo sa úplne naučiť nedá.
Ľudia to často označujú ako talent, čo je nenaučiteľné, a buď to tam je, alebo nie. Už s tou predispozíciou sa podľa mňa človek rodí a potom je na ňom, či ju rozvíja, alebo ju ignoruje. A ono sa to neskôr vráti, podľa toho, ako veľa investuje do tej vnútornej energie a pozornosti, čo je tak vlastne pri každej práci.
Talent je dobre rozoznateľný už v útlom veku, ale často je zamieňaný za predvádzanie alebo za extrovertnú dušu dieťaťa. Keď to ale presahuje do puberty, kde to je zásadné a zlomové, tak potom sa podľa mňa už dá baviť o talente.
Považujete niektoré témy za kontroverzné, ktorým sa radšej vyhýbate?
Myslím si, že komik by sa tým nemal úplne zaoberať, ba dokonca, keď sa vytvára v spoločnosti nejaké tabu alebo niečo, o čom sa spoločnosť nechce baviť alebo z nejakého dôvodu o danom historickom období nechce hovoriť, tak práve komik by možno mal byť ten, ktorý o tom hovorí skrz ten humor. Myslím si, že je dôležité odlišovať, čo je humor a čo je seriózny názor.
Často si z komikov, alebo aspoň z mojej skúsenosti, niekedy robia nejakého, ako to povedať, považujú ho skoro za politika alebo niečo také. Ale takto to úplne nie je. Komik, žiadny dobrý komik, myslím si to aspoň, ktorý tú prácu myslí vážne, by sa nepúšťal do žiadnych vážnych tém v rámci svojej profesie.
Je to vec vkusu. To, čo pripadá vtipné mne, nemusí pripadať vtipné niekomu inému, a to je v poriadku. Ale podľa mňa už nie je v poriadku nastavovať si nejaké mantinely. Každý by mal mať mantinel, ale niesť si ho sám v sebe. Ale nie nejaké všeobecné, takže humor by sa mal vedieť robiť zo všetkého.
Bojovali ste niekedy s nepríjemnými pocitmi pred vystúpením? Má aj takýto skúsený komik trému?
Zakaždým. Zakaždým, čím viac mám trému, tým viac sa snažím robiť všetko pre to, aby to tak nevyzeralo. Vždy mám strach, vždy mám trému, som nervózny. Čím som starší a mám viac skúseností, tým, paradoxne, je to horšie, pretože tá profesia je taká premenlivá, tým že je to práca s nejakými emóciami. Tie sú zakaždým trochu iné a záleží, čo tam sedí za divákov, záleží, v akom ste vy dnes rozpoložení, a to už je potom nejaká miera profesionality, či ste schopný zakryť nejaké veci, ktoré sa vám v ten deň možno nestali úplne dobre. Ale ste nervózny furt a stále.
Ako s trémou bojujete?
Bojovať sa s tým až tak veľmi nedá, vlastne, možnože tým, že človek tomu neustále čelí, tak sa s tým zároveň snaží aj bojovať, to áno. Ale to asi nie je definitívum, alebo sa nedá zaručiť.
Ako ste zareagovali na to, keď vás pozvali do šou Česko Slovensko má talent, a ako všeobecne hodnotíte túto šou?
No ja som už som túto ponuku mal v minulom ročníku a tam sme sa nejako nestretli termínovo, časovo, a nebolo to, že by som si na prvýkrát povedal, že to chcem robiť.
Nevedel som úplne, ako prebieha to natáčanie, čiže nevedel som, koľko to berie času, a nevedel som ani, ako veľmi by ma to bavilo, pretože ja sa snažím byť čo najviac pánom svojho vtipu, ak mi rozumiete. A tiež som si uvedomoval, že to ide, samozrejme, do televízie a že robím humor trebárs trošku kontroverznejší pre niekoho. Takže som nevedel, ako veľmi bude televízia ochotná neobmedzovať ma v rámci humoru. A nakoniec teda neboli, neobmedzovali ma vôbec a bolo to príjemné. Opýtal som sa ich, či si naozaj môžem robiť srandu, a oni povedali, že môžem, a tak to aj tak bolo.
Takže nakoniec to bolo dosť príjemné, stretol som sa s ľuďmi, s ktorými som sa dlho nevidel, ako napríklad s Kubou Prachařom, s ktorým sa vždy rád vidím. A tiež som spoznal nových ľudí. Bola to dobrá skúsenosť, bolo to zaujímavé a bolo to aj vtipné.
Viete si do budúcna predstaviť takéto niečo robiť na pravidelnej báze alebo sa chcete venovať svojim veciam?
No tak ja sa primárne snažím venovať svojim veciam, to je to primárne, ale dokážem si to predstaviť v nejakej sekundárnej podobe. To by som sa tam, ak by bol záujem, objavil. Ale nie je to nič, na čom by som staval.
Ako vnímate talent vy, kedy si pomyslíte, že človek je naozaj talentovaný? Bola aj niekedy nejaká situácia, keď vám fakt padla sánka z nejakého talentu?
Nó, bolo tam pár momentov keď som si povedal, že ten človek alebo to zoskupenie, sú fakt dobrí. Mal som to určite viackrát počas natáčania, ale ono sa to potom veľmi rýchlo kompenzuje úplným bizárom napríklad. Máte takú emočnú schizofréniu. Musím sa teda priznať, že tých bizarných vecí tam bolo viac, čo ma prekvapilo.
Bol tam dokonca nejaký iluzionista, ktorý bol úplne úžasný, teraz si nemôžem spomenúť, viem že to nebol Čech ani Slovák, ale bol zo zahraničia. Bolo tam veľa za mňa neuveriteľných akrobatických čísel, ale aj dobrí speváci, takže ja som bol naozaj vlastne mnohokrát aj prekvapený do takej miery, že som potom premýšľal aj niekoľko dní nad tým vystúpením.
Takže môžete zhodnotiť že majú Slováci a Česi talent?
Ja si myslím, že áno, určite.
Čo najšialenejšie by ste spravili, keby neexistovala žiadna spoločenská zodpovednosť?
Ty brďo… No, keby som mal neobmedzené možnosti, tak by som asi urobil nejakú celosvetovú, ja neviem, ako to nazvať… párty v jeden moment. Párty v zmysle ako skvelá hudba, všetci ľudia sveta a veľa, veľa zábavy. Keby to šlo urobiť takto v jeden moment, lusknutím prstov, že by všetci na svete sa bavili nad jednou vecou, smiali sa spoločne jednej veci a jednému momentu, prežívali by spolu jednu emóciu, tak to by bolo podľa mňa síce nemožné, ale bolo by to neuveriteľné. Toto by som urobil, keby to šlo.
