Poznáme to asi všetci. Skoré ranné vstávanie je pre mnohých z nás každodennou skúškou. Následne treba naklusať do práce (prípadne do školy) a byť pripravený podávať dokonalé výkony. Človek sa k tomu skrátka musí donútiť, aj keď sa mu nechce (čo sa väčšinou naozaj nechce).

Nie vždy to však ide a má to svoj dôvod. Podľa odborníkov nie sme totiž na skoré ranné vstávanie vôbec stavaní.

Kľúčom je dostatočne dlhý spánok

Problematike začiatku práce skoro ráno a skorého vstávania sa venovalo viacero vedcov.

Podľa nich je nevyhnutné, aby ľudia nezanedbávali pravidelný a výdatný spánok. Odporúča sa spať minimálne 8 hodín. V dnešnej hektickej dobe však mnohí ľudia spia veľmi málo. Odborníci však varujú, že menej spánku sa skôr či neskôr negatívne prejaví na výkone, pamäti či schopnosti koncentrácie.

Ruka v ruke s tým idú aj ďalšie problémy, ako podráždenosť, úzkosť, vysoký krvný tlak či naberanie na váhe.

Práca o 10:00?

Dr. Paul Kelley z Oxfordskej univerzity dokonca uskutočnil testy, z ktorých vychádza, že pre našu myseľ a telo je ideálny začiatok práce o desiatej hodine doobeda, prípadne aj trochu neskôr. Ak by teda ľudia začínali pracovať od desiatej, podľa Kelleyho by to znížilo ich hladinu stresu a dostali by sa do väčšej pohody.

A tým pádom by, logicky, aj v práci podávali lepšie výkony. Kelley zároveň povedal, že ľudia sa (ako všetky cicavce) riadia slnečným svitom. Podľa neho vieme, kedy máme spať, prípadne kedy vstávať. Pokiaľ tento rytmus násilne narušíme a začneme vstávať príliš skoro, naše telo začne reagovať.

Spánok sa podceňuje

Štúdie zároveň hovoria, že zamestnanci, ktorí musia naplno pracovať už od rána (teda ešte pred desiatou hodinou), sú častejšie chorí, vystresovaní a sťažujú sa na vyčerpanie či vyhorenie. Všetko je to skrátka zviazané so spánkom. Ten je jedným z najdôležitejších faktorov ľudského zdravia.

Dr. Kelley si však všíma, že ľudia dnes spánok podceňujú, prípadne si myslia, „že to proste zvládnu“. Istý čas môžu mať naozaj pocit, že sa na nich spánkový deficit nijako negatívne neprejavuje, ale je to len časovaná bomba, ktorá jedného dňa vybuchne a môže narobiť mnoho problémov.

Zlé spánkové návyky ovplyvňujú celý ľudský systém a spájajú sa s nimi viaceré závažné ochorenia a problémy, ako napríklad znížený imunitný systém, srdcové choroby, diabetes či depresie.

Paul Kelley sa rozhodol svoju teóriu začiatku práce o desiatej hodine doobeda otestovať aj v praxi. V niekoľkých školách riaditelia súhlasili s jeho nápadom a posunuli začiatok vyučovania z ôsmej hodiny na desiatu hodinu.

Tieto zmeny sa okamžite pozitívne odrazili na zlepšenej koncentrácii študentov, ktorí dokázali podávať lepšie výkony, a dokonca pomohli minimalizovať aj časté absentérstvo. Zmeny zlepšili aj ich celkovú náladu a všetci boli v omnoho väčšej pohode.

Zdá sa teda, že spánok je kľúčom ku všetkému. Žiaľ, dnes si nemôžeme dovoliť zbytočne vyspávať a riskovať tak problémy v zamestnaní či v škole. Dôležité však je, aby sme aj za týchto okolností mali vždy dostatok zdravého spánku a naplánovali si ho tak, aby sme nepociťovali negatívne príznaky.

S tým sa, samozrejme, spája skoncovanie so zbytočným ponocovaním či s pravidelnými chlastačkami. Tie robia naozaj viac problémov než osohu.