S pojmom „ekologická úzkosť“ si sa možno už na internete stretol. Čo to ale vlastne znamená? Je to pomerne nová záležitosť, ktorá sa ale stále viac a viac dostáva do povedomia verejnosti, ale aj odborníkov na duševné zdravie (psychológov a psychiatrov). V tomto článku si trochu bližšie vysvetlíme symptómy a dôvody tejto úzkosti.

Ako hovorí už názov, ekologická úzkosť sa veľmi úzko spája s hrozbou, ktorú pre ľudí a planétu predstavujú klimatické zmeny. Informácie o tom, že sa naša planéta drasticky otepľuje, sú dostupné na každom kroku. Ľudia ničia celé ekosystémy, zvieratá hynú a nestíhajú sa adaptovať na rýchlo postupujúcu zmenu. Vedci už roky bijú na poplach, ale politici stále nie sú ochotní túto situáciu riešiť.

Vlastne je to často naopak, ľudia ako Donald Trump alebo brazílsky prezident Jair Bolsonaro, otvorene klimatické zmeny popierajú. Vedci navyše zdôrazňujú, že pokiaľ sa nepodniknú radikálne a bezprecedentné zmeny v celej spoločnosti, a to v najbližších rokoch, tak sa ľudstvo vystavuje priam existenčnému riziku.

https://www.instagram.com/p/B6rtbthn6DZ/

Daň na planéte aj duševnom zdraví

Mnoho klimatológov, medzi nimi napríklad aj uznávaný expert Hans Joachim Schellnhuber veľmi otvorene hovoria o tom, že zmena klímy môže mať naozaj katastrofické následky. Podľa Schellnhubera sa do konca storočia oteplí o tri až štyri stupne.

Výsledkom bude stúpanie hladiny morí, extrémne sucho, nedostatok vody a jedla, veľké výkyvy v počasí a s tým spojené občianske a politické nepokoje.

https://www.instagram.com/p/B3tgzRvglmo/

Pod tlakom všetkých týchto informácií ľudí často môžu prepadnúť silné pocity úzkosti, depresie, smútku, hnevu a bezmocnosti. Ľudí sa silno dotýka utrpenie živočíchov, ktoré svojou aktivitou zabíjame, vnímajú ničenie domova domorodých národov, miznutie ľadovcov a čoraz silnejšie návaly sucha. Boja sa o svoje životy, svoju budúcnosť a budúcnosť svojich detí.

Po prečítaní podobných článkov sa môže dostaviť pocit, že je všetko stratené. Podľa vedcov to tak ale nie je a stále máme šancu tie najhoršie dopady zmeny klímy odvrátiť, resp. spomaliť. Ak sa začneme správať zodpovedne.

Na ľudí však môže silno pôsobiť fakt, že na globálnej politickej scéne sa prakticky žiadne zmeny nedejú. Na mieste je otázka, či tu vôbec je ochota niečo meniť.

Za takých okolností človek veľmi jednoducho upadne do pocitov beznádeje. Tie môžu veľmi výrazne narušiť jeho každodenný život. Príznakmi sú zhoršená chuť do jedla, nespavosť, hlboký smútok, neschopnosť pracovať, pocit celkového vyčerpania a dokonca aj samovražedné myšlienky.

Mať či nemať deti?

Mnoho mladých ľudí sa napríklad pod ťarchou týchto pocitov rozhoduje, že nikdy nebudú mať deti. Tvrdia, že ak sa naplnia čierne scenáre, je to to najlepšie možné riešenie. Ako by človek potom svojim deťom dokázal vysvetliť, že ich do tohto sveta vedome uvrhol? Obzvlášť, keď už vedel, že klimatická zmena sa vymyká spod kontroly?

Nájdeme medzi nimi aj takých, ktorí si myslia, že síce zatiaľ nie je neskoro, ale v konečnom dôsledku podľa nich ľudstvo túto skúšku nezvládne. A je aj dosť takých, ktorí sú vyslovene fatalistickí, a podľa nich už ľudstvo svoj moment na záchranu definitívne premeškalo.

Ľudia argumentujú tým, že pokiaľ je aj pravda, že stále máme šancu sa zachrániť, neexistuje jediný náznak, že by sa to malo stať. Ľudstvo to nedokázalo za tri minulé dekády, tak odkiaľ berieme nádej, že uskutoční radikálne zmeny a v takom krátkom čase?

Niet divu, že psychológovia dvíhajú varovný prst a vravia, že klimatická zmena si vezme daň nielen na našej planéte, ale aj na našom psychickom zdraví. Ako si ale zachovať nádej a vymaniť sa z tohto depresívneho kolobehu?

Ako z toho von?

Odborníci odporúčajú zapojiť sa a niečo pre zmenu aktívne robiť. Môže to byť aktivizmus, zmena životného štýlu (nejazdiť toľko autom, nelietať, menej plytvať, obmedzenie mäsa …), zapájanie sa do rôznych dobrovoľných aktivít na ochranu prírody a zároveň vyvíjanie tlaku na politikov, aby sa problému postavili čelom a začali ho riešiť.

https://www.instagram.com/p/B6l4AclnTmK/

Pokiaľ sú pocity depresie a úzkosti extrémne silné, treba zvážiť vyhľadanie psychológa, ktorý môže výrazne pomôcť. Odborníci na duševné zdravie tiež odporúčajú menej čítať články o klimatickej zmene.

Tie nezriedka stavajú na sugestívnych apokalyptických obrazoch a popisoch, čo už viacero vedcov a psychológov ostro kritizovalo. Pokiaľ sa totiž na ľudí valia len temné vízie a strach, môže pri nich dôjsť k paralýze a silnej depresii.

Otvorene, ale bez apokalyptických predpovedí

Vedci zdôrazňujú, že je nutné hovoriť o klimatickej zmene aj s deťmi a mladými otvorene, ale tak, aby sme ich nevydesili. Rozhodne ničomu nepomôže, ak im budeme hovoriť, že kvôli klimatickej zmene nevyrastú a že zomrú v horizonte desiatich či dvanástich rokov (ako to robia niektoré články na túto tému).

Podľa vedcov navyše nie je správne sústrediť sa výhradne na tie úplne najhoršie a až apokalyptické scenáre, ale zamerať sa na hľadanie riešení problému.

Keď sa na problém pozrieme z rôznych strán, zdá sa, že najúčinnejším spôsobom, ako sa brániť ekologickej úzkosti, je práve akcia a uvedomenie si, že možno nemusíme nutne na každú cestu do obchodu využívať auto a že nemusíme v supermarketoch brať zakaždým novú igelitovú tašku. Akokoľvek malé sa tieto činy môžu zdať, sú podľa psychológov a vedcov dôležité.

https://www.instagram.com/p/B6kVcbWpqil/

Vytvárajú totiž pozitívny obraz toho, že to ide aj inak. Zároveň je nutné vytvárať spomenutý tlak na politikov. Aj vďaka švédskej aktivistke Grete Thunberg sa navyše zdá, že spoločnosť a najmä mladí ľudia sa začínajú prebúdzať a táto téma sa stále stáva dôležitou aj pre voličov vo voľbách.

Je preto dôležité, aby ľudia v dôsledku správ o klimatickej kríze neupadli do beznádeje a nevzdávali sa. A ako zdôrazňujú psychológovia: najlepšie je začať priamo od seba. Človek tak naozaj pomôže prírode a zároveň pomôže aj svojmu psychickému zdraviu.