Pozor, článok obsahuje spoilery
Pokiaľ si aktívnym používateľom Netflixu, je možné, že si už zaregistroval seriál You, ktorý sa vo svete teší obrovskej popularite a zaujal už nejedného diváka aj u nás na Slovensku.
Príbeh o mladom mužovi menom Joe, ktorého zvykom je zamilovať sa do dievčiny tak silno, až to je choré, stalkovať ju a potom zavraždiť každého, kto by mohol stáť ich láske v ceste. Psychologický thriller s neľahko predvídateľným dejom a skvelými hodnoteniami má dve série, momentálne sa pracuje na tretej.
Prvá séria začína tým, ako sa Joe zahľadí do príťažlivej a charizmatickej budúcej spisovateľky Beck. Od ich prvého stretnutia ju neustále špehuje, zisťuje o nej a jej blízkych informácie prostredníctvom sociálnych sietí, dokonca mladej kráske ukradne mobil, aby mal neobmedzený prístup na jej kontá.
No pred ňou to stále dokáže „uhrať“ na to, že je „úplne normálny“. Nakoniec sa dajú dokopy, avšak ich vzťah je maximálne netypický. Beck totiž ani netuší, čo všetko Joe v skutočnosti robí, aby si ju udržal, a že sa nebráni ani vraždiť kvôli tomu, aby zostala iba jeho. Zvláštne je, že vzťah na ňu nepôsobí toxicky – v náručí Joeho si začína viac veriť.
Aj keď Joe robí kvôli Beck desivé veci, dokáže si to sám pred sebou stále dokonale odargumentovať, prečo bolo jeho konanie pre ich vzťah nevyhnutné. Možno aj v tebe tento seriál vyvolal množstvo rozporuplných pocitov a miestami si bol z niektorých činov hlavnej postavy pomerne zhnusený.
Mnohí sme sa zamysleli nad tým, čo, preboha, vedie a zároveň núti človeka správať sa takýmto spôsobom.
Prečo má niekto za potreby niekoho prenasledovať? Robia to iba šialení ľudia? Aký je rozdiel medzi skutočnosťou a seriálom? Aj tieto otázky nám pomohla zodpovedať slovenská psychologička PhDr. Monika Piliarová.
Kedy sa dá prehnaný záujem už definovať ako stalking?
Slovo stalkovanie už do takej miery zľudovelo, že ho často využívame aj na bežné označenie v situácii, keď si niekto o tom druhom „príliš odhodlane“ vyhľadáva informácie na sociálnych sieťach. Bežne si robíme srandu zo svojich kamošiek, ak priveľa snoria v internetovom profile ich nového objavu a pokúšajú sa touto cestou o ňom zistiť niečo viac. No koho už môžeme právom označiť za skutočného stalkera?
Bežné internetové definície označujú stalking za úmyselné prenasledovanie a obťažovanie inej osoby, ktoré znižuje kvalitu života obete a ohrozuje jej bezpečnosť. Vyvoláva u nej nervozitu a pocit obťažovania.
Ako sa z človeka môže stať stalker? Čo sa už dá považovať za stalking?
M. P.: Záujem o druhú osobu môžeme pociťovať v živote viackrát a, samozrejme, sme aj radi, ak sa o nás niekto zaujíma. O to, čo nás baví, s čím žijeme a čo nás teší. Ale záujem a súhlas musí prebiehať na obidvoch stranách približne rovnako.
Ak sa však dostaneme do vzťahu, kde sa táto rovnováha narúša, alebo nie sme vôbec naklonení k tomu, aby o nás druhá osoba takéto informácie získavala, nastáva problém.
A keď aj napriek ústnemu usmerneniu, prosbe či zákazu sme neustále obťažovaní nevyžiadanými mailami, esemeskami, dokonca sledovaní osobne, vtedy už môžeme hovoriť o stalkingu. Takýto abnormálny záujem o život druhého človeka postupne narúša pocit istoty, až celkovú kvalitu života obete.
Zverejňujeme na sociálnych sieťach priveľa osobných informácií
Seriál okrem iného poukázal aj na to, aké jednoduché bolo pre psychopatického Joeho zistiť si o Beck všetko, čo ho zaujímalo. Stačilo mu k tomu poznať celé jej meno. Následne si našiel všetky jej profily na sociálnych sieťach, z ktorých o nej vyzistil veľa osobných informácií, ku ktorým by široká verejnosť vôbec nemala mať prístup.
Dokonca sa preklikal aj k presnej adrese jej bydliska. Vedel všetko o miestach, kde chodí, o ľuďoch, s ktorými sa stretáva. Seriál v podstate poukazuje aj na to, ako funguje svet sociálnych sietí za predpokladu, že sa ich chopí psychopat, ktorého chorobne zaujíma život inej osoby.
PhDr. Monika Piliarová si myslí, že mladí ľudia nedbajú o svoju bezpečnosť na internete a tým pádom sa nechránia pred tým, aby si aj ich niekto „vybral“ na podobné aktivity.
M. P.: „V nemalej miere k tomu priamo či nepriamo prispievajú aj mladí ľudia, a to tým, že na sociálnych sieťach informujú o sebe, svojich aktivitách, záujmoch a o tom, s kým sú a nie sú vo vzťahu. A ak si aj vymažú niekoho z priateľov alebo sledujúcich, nie je ťažké cez niekoho iný profil sledovať vyvolenú osobu.
Stalkovanie môže byť spôsob vyrovnávania sa s vlastnou frustráciou
Joe bol ako dieťa týraný svojím otčimom a jeho matke viac záležalo na pozornosti cudzích mužov ako na vlastnom dieťati. Chýbala mu rodičovská láska. Neskôr dostal prácu v kníhkupectve, kde bol majiteľom psychopat, ktorý ho zamkýnal do klietky ako formu „výchovnej metódy“. Často ho tam nechával uväzneného hodiny a hodiny.
M. P.: V živote sa učíme zvládať medziľudské vzťahy a akceptovať rôzne formy záujmu a odmietnutia. Forma prenasledovania patrí medzi maladaptívne, čiže spoločnosti neprispôsobivé sociálne prejavy súvisiace s istou formou agresie a narušenej hranice intimity.
V praxi rozlišujeme formy prenasledovania z dôvodu sexuálnej motivácie, pomsty, vyrovnávania sa s vlastnou frustráciou alebo odmietaním. Motívom teda môže byť láska, odmietnutie, konflikt, ale takisto aj chorobné presvedčenie o vlastnej príťažlivosti.
Aké osobnosti majú sklon ku stalkingu?
M. P.: Odborné štúdie ako i prax ukazujú, že najmä osobnosti disharmonicky štrukturované majú sklony k rôznym formám neprimeraného správania. Čiže, nemožno poskytnúť alebo stanoviť jednoduchú rovnicu, že ak máte poruchu osobnosti, prejaví sa u vás porucha správania vo forme stalkingu.
Najčastejšie sa však ukazuje táto forma u osobností s dissociálnymi, paranoidnými, narcistickými, schizoidnými či emočne nestabilnými črtami.
Ide však vždy o individuálne zvláštnosti daného jedinca. No stalking sa môže prejaviť i u tých, ktorí trpia takou formou psychotickej poruchy, kde býva často motiváciou chorobný blud, teda chorobné presvedčenie napr. o láske druhej osoby, o svojej príťažlivosti, o istom poslaní.
Stretli ste sa so stalkermi aj v odbornej praxi?
M. P.: V praxi som sa stretla s prejavmi neustálej kontroly a dožadovania sa pozornosti aj po ukončení vzťahu, ale takéto správanie po upozornení a primeranej reakcii zo strany dievčaťa chlapec ukončil.
Dôležitá je sociálna podpora, keď vedia priatelia a blízka rodina tiež vhodnou formou reakcie dať najavo hranice, ktoré nie je vhodné prekračovať. Nevýhodou sa ukazuje, ak sa sama obeť cíti vlastne nejako vinná a snaží sa ustupovať, hľadá kompromisy, čím nepriamo agresora podporuje v takomto správaní.
Aké sú psychické následky obetí, resp. ako sa zmení život človeka, keď čelí niečomu takému?
M. P.: Stať sa obeťou je vysoko stresujúce, pretože sa miešajú pocity straty súkromia, prenasledovania ako i nepochopenia okolím. Nás psychológov vyhľadajú obete často už v období prežívanej úzkostno-depresívnej reakcie na túto situáciu, ako i v období, keď sa u nich prejavujú rôzne psychosomatické ťažkosti.
V praxi som sa stretla i s prípadom, keď obeť musela zmeniť zamestnanie. Nie je to jednoduchá situácia, dôležité je hovoriť, hľadať riešenia, ako i využiť možnosť trestného oznámenia. Pre obeť je hlavné prejavovať jednoznačne odmietavé prejavy takéhoto správania, dokumentovať tieto prejavy, ak je potrebné i zmeniť návyky.
Dá sa zo „stalkerstva“ vyliečiť?
M. P.: Ak správanie vyplýva zo psychotického ochorenia, je tu potenciál farmakoterapie a cielených intervencií, kde možno korigovať správanie. Pri osobnostných zmenách je vhodné, aby bol jedinec k liečbe motivovaný, a tak možno uvažovať o korekcii správania.
Dôležité je minimalizovať dôsledky chorobného prenasledovania a zabrániť jeho ďalšiemu pokračovaniu. Najväčší význam má však liečba stalkerov, ktorá vyplynie z povahy ich psychickej poruchy, ak je teda motivácia chorobná. Ak sú zachované rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, má podstatný význam aj nastavenie definície trestnoprávnej zodpovednosti a prijatia dôsledkov za svoje správanie.