To, že v ázijských krajinách sa pri jedení nepoužíva klasický príbor, všetci veľmi dobre vieme. Tamojší obyvatelia jedia drevenými paličkami. Možno si týmto štýlom skúšal jesť aj ty (nie je to úplne jednoduché), ale položil si si otázku, prečo sa paličky v ázijskom stolovaní vlastne používajú?
Nebolo by jednoduchšie mať proste lyžicu či vidličku? Ako píše aj portál Sto plus jednička, pre obyvateľov Číny či Japonska to neplatí. Podľa historikov musíme korene tohto zvyku hľadať v starovekej Číne.
Tamojší obyvatelia začali paličky používať asi v roku 2000 pred naším letopočtom. Zrejme sa masovo rozšírili počas dynastie Han, ale podľa dobových kronikárov ich ľudia používali už skôr.
Vlastne to obyvateľom pripadalo praktickejšie. Paličky sa totiž používali aj pri varení a bolo teda logické, že sa s ich pomocou aj naberali jednotlivé sústa. Kuchári navyše jedlo krájali na malé kúsky, aby bolo rýchlejšie hotové. Menšie porcie sa potom ideálne naberali práve drevenými paličkami.
Rozšírenie do ďalších krajín
Stojí za zmienku, že nie vždy sa paličky vyrábali z dreva. Niektoré boli aj z bronzu, ale tento kov napokon nahradilo dostupnejšie drevo. Z Číny sa tento zvyk stolovania postupne rozšíril aj do iných krajín, napríklad do Japonska, Kórei, Taiwanu či Vietnamu.
Používajú ich aj v niektorých častiach Indie či Malajzie, ako aj v Laose, Thajsku či Nepále (najmä v prípade pokrmov, ktoré obsahujú rezance). Treba ale dodať, že v samotnej Číne sa používali aj lyžice, nimi sa napríklad jedla kaša z prosa. Až počas dynastie Ming začali ľudia paličky používať pre všetky druhy jedál.
Všeobecne sa rozlišuje niekoľko druhov paličiek. Niektoré sú určené na varenie, iné na jedenie. Tie majú odlišnú veľkosť a vyrábajú sa aj z iných materiálov. Rovnako sa tiež dbá na zásady správneho stolovania.
Paličky treba uchopiť predpísaným spôsobom a je napríklad neprijateľné ukazovať nimi na iných ľudí. V Číne sa tiež považuje za nezdvorilé, ak sú po dojedení zapichnuté v miske v tvare písmena „V“ (v Číne ide o symbol smrti).
