Dánsky umelec Jens Haaning je známy provokatívnymi umeleckými dielami. Za to najkontroverznejšie si vyslúžil označenie ultimátny podvodník. Od 90. rokov vytvára koncepty reflektujúce meniacu sa globalizovanú spoločnosť. Orientuje sa na nerovnosť, prácu, nezamestnanosť, migráciu, nacionalizmus a podobné témy.
V roku 2021 ho Múzeum moderného umenia Kunsten v dánskom Aalborgu požiadalo, aby zreprodukoval svoje dve diela z roku 2007. Poukazoval v nich na nerovnosti príjmov. Išlo o zarámované reálne bankovky, ktoré znázorňujú ročný príjem rakúskych a dánskych robotníkov.
Múzeum mu za renesanciu artefaktov zaplatilo vyše pol milióna dánskych korún, čo je v prepočte okolo 78 000 eur, plus poplatky a honorár 5 000 eur. Väčšina bankoviek mala byť súčasťou diel.
Keď pracovníci múzea otvorili zásielku, našli dve prázdne plátna s názvom Vezmi peniaze a bež (Take the Money and Run).
„Ideou a pointou je, že som im zobral peniaze. Nie je to krádež. Je to porušenie zmluvy a porušenie zmluvy je súčasťou idey diela,“ vysvetlil Haaning pre dr.dk. Múzeum obe diela vystavilo v rámci expozície Work It Out, ale i napriek tomu žiadajú umelca vrátiť peniaze. Ten odmietol a začalo sa proti nemu súdne konanie.
„Nie sme bohaté múzeum. Musíme si dobre premyslieť, ako míňame prostriedky, a nemíňame viac, ako si môžeme dovoliť,“ ozrejmil riaditeľ Lasse Andersson.
Verdikt padol až minulý týždeň. Kodanský súd rozhodol, že muž má vrátiť dlžnú sumu (532 000 dánskych korún) okrem honoráru. Zároveň má zaplatiť ďalších 10 000 eur za právne poplatky. Má na to 14 dní, no proti rozsudku sa môže odvolať.
Umelec sa na margo výtvoru vyjadril, že ide o protest proti podmienkam odmeňovania, ktoré mu múzeum za prácu ponúklo.
„Povzbudzujem ostatných ľudí, ktorí majú rovnako mizerné pracovné podmienky ako ja, aby urobili to isté. Ak sedíš v nejakej podhodnotenej práci, kde sa v skutočnosti žiada od teba, aby si zaplatil za to, že môžeš pracovať, vezmi si, čo sa dá, a utekaj!“
Po verdikte súdu pripustil, že kontroverzia okolo projektu Vezmi peniaze a bež bola pre neho pozitívna. Tiež upozornil, že múzeum zarobilo nemalé peniaze na publicite, ktorú im priniesla medializácia prípadu. Preto od nich požadoval odškodné 74 000 eur za nezákonne profitovanie z fotografií diela. Neuspel.
Haaningove prázdne plátna sú súčasťou žánru kontroverzných diel, ktoré spochybňujú hodnotu samotného umenia, vrátane Maurizia Cattelana prilepujúceho na stenu banán a Banksyho skartovania obrazu na aukcii.
Riaditeľ Andersson priznal, že pri prvom pohľade na holé plátno sa zasmial a nápad označil za humorný, no dodal, že múzeum nebude komentovať súdne rozhodnutie, pokiaľ sa proti nemu môže odvolať.
Jens Haaning tvrdí, že peniaze nevráti, ale popiera, že ide o krádež.
