Meno Anna Franková je mementom holokaustu. Prepis jej denníkov, ktoré si písala v čase pučiacej puberty až do predčasnej smrti, mnohí radia k nepovinne povinnej literatúre. Zomrela vo veku 15 rokov v Bergen-Belsene, len pár dní predtým, ako tábor oslobodili spojenci.

Anna a jej rodina (otec Otto, matka Edith a sestra Margot) sa pred nacistickým režimom pokúšali utiecť do Ameriky, víza im viackrát zamietli. Keď Nemci obsadili Holandsko a zosilnela perzekúcia židov, boli nútení skrývať sa na Prinsengracht 263 v centre Amsterdamu.

V roku 1944 ich objavili a transportovali do koncentráku. Prežil len otec. Ich matka zomrela hladom, väčšinu jedla dávala dcéram. Sestra zomrela pri páde z prične v dôsledku podvýživy a vetchého zdravia. Anna „posilnená“ týfusom ju nasledovala po pár dňoch.

Štyri nemravné vtipy i prostitútky

Jeden z jej najkrajších zážitkov bol v deň, keď dostala denník, do ktorého si od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 zapisovala myšlienky, pocity, tajné túžby a celkovo vnímanie sveta okolo.

Odmalička chcela byť spisovateľkou a potom, čo v rádiu počula výzvu, aby občania poskytli svoje denníky pre povojnovú zbierku, začala ich prepisovať do podoby knihy. Počas desiatich týždňov v úkryte prepísala podstatnú časť svojich zápiskov.

Židovská tínedžerka je autorkou jedného z najčítanejších svedectiev o desoch 2. svetovej vojny v prvej osobe, ktoré tak ako väčšina takejto spisby boli pred vydaním korigované a cenzurované. Okrem toho, že ich kontroloval jej otec, aj oficiálne vydanie vynechalo pár zaujímavých pasáži.