Inga je dievča, ktoré cez týždeň nájdete v ÚĽUV-e nadšene rozprávať o krojoch a našich tradíciách. Cez víkend ju môžete stretnúť na svadbách, kde pomáha s čepčením neviest a potom je tu ešte jedno miesto, na ktorom by ste ju zrejme nečakali.

Drum&bass žúrky, kde si s úsmevom na tvári naplno užíva hudbu. Inga nám v rozhovore prezradila, čo všetko má spoločné elektronická hudba a ľudovky, ale aj to, prečo by sme si mali tradície viac vážiť.

Inga, momentálne sa stretávame najčastejšie na drum&bass párty, no ja ťa od začiatku evidujem ako dievča, ktoré je srdcom folkloristka. Ako sa môže v jednej osobe spojiť folklór a elektronická hudba? 

Veľa ľudí sa čuduje, ako môže folklorista počúvať elektronickú hudbu a považuje to za veľmi odlišné veci. Tá hudba a to tempo sú jednoducho veľmi podobné. Napríklad niektoré maďarské čardáše majú takmer rovnaké bpm (beats per minute – označovanie rýchlosti hudby) ako drum&bass, občas je to dokonca ešte rýchlejšie.

Dokonca aj tie kroky, ktoré poznáme v drum&bass stepe, sú takmer identicky podobné krokom, ktoré sa tancujú v niektorých regiónoch.

Študovala si etnológiu, momentálne pracuješ v ÚĽUV-e, ako vnímaš tradície a folklór na Slovensku ty?

V poslednej dobe, čo si môže každý všimnúť, je folklór všade. Teraz nastal taký boom, dostáva sa do televízie, naše politické strany si na tom zakladajú reklamy, aj keď nie v úplne najlepšom slova zmysle. Je to in, je to niečo, čo ľudia chcú robiť, no na druhej strane zaniká tá autentickosť. Z tradície sa už robí akási inovácia, stále preniká do toho folklóru niečo nové, tým pádom sa to posúva ďalej.

Mnoho ľudí si možno myslí, že folklór je niečo zastaralé, hlavne veľa mladých ľudí naň nazerá podobne. Čím by si presvedčila mladých, aby sa začali zaujímať o toto naše dedičstvo?

Tým, že je to niečo, čo tu bolo xy rokov. Je to naše kultúrne dedičstvo, ktoré formuje našu kultúrnu identitu. Keď sa stretneš s niekým v zahraničí a chceš mu povedať, čo máme na Slovensku, tak mu povieš o tradíciách, folklóre, našej hudbe. Cez to sa identifikuješ ako Slovák.

Presvedčila by som ich tým, že by som im odporučila navštíviť tzv. folklórne párty – tanečné domy. Je to taká pekná udalosť, kde sa stretnú ľudia, ktorí nemajú s folklórom nič spoločné, nevedia tancovať, no hrá tam živá hudba a všetci sa zabávajú, čo je dôležité.

Folklór je jedna z vecí, prostredníctvom ktorej sa môžeš od ľudí zo zahraničia odlíšiť.

Myslíš si, že by sa tradície a folklór mali prenášať viac aj do každodenného života?

Myslím si, že áno. Ale myslím si, že je to ťažké v dnešnom každodennom živote. Lebo ak sa nebudú prenášať, tak zaniknú. To však záleží od každého človeka.

Ja si neviem predstaviť, že by som nebola doma na Vianoce v kruhu rodiny a nebol by ten večer spojený s tradíciami, ktoré dodržiavala moja babka, prababka a ďalšie generácie predtým. Niektoré tradície sú natoľko späté s tvojím životom, že sa ich nechceš jednoducho pustiť.

Čo ti ako prvé napadne, keď sa povie slovenské tradície?

Určite naša hudba, tance a spevy. A dedina. Určite na dedinu nesmieme zabudnúť, lebo to je to dejisko, kde folklór vznikal. Dedina sa stala podľa mňa nositeľom tých tradícií.

Čo je podľa teba na slovenských tradíciách najviac výnimočné? 

To, že sú také rozmanité. Aj keď sme malá krajina, máme neskutočne veľa tých rôznorodých regiónov. Je sranda, že sa na takom malom priestore dokáže toľko vecí zosynchronizovať. Keď si západniar nerozumie s nejakým východniarskym dialektom, stále sa to stretne tam, že si idú zatancovať, vypiť a zaspievať.

Myslíš si, že mladí ľudia majú záujem o tradície a folklór?

Určite sa nájdu aj takí. Je ich menej, no aj tak to stále trvá a pretrváva. Teraz je taký boom, že chce každý tancovať, byť folklorista a chodiť na festivaly.

Čo sú podľa teba tradície, ktoré sa najviac zachovali aj v dnešnej modernej dobe, prípadne tradície, ktoré by sa mali trochu viac vyniesť na svetlo? Napríklad čepčenie na svadbách a podobne. 

Čepčenie je jedna z tých silných tradícií, no záleží na tej neveste, či si uvedomuje, čo akt čepčenia naozaj predstavuje. Stalo sa nám už aj to, že nevesta nechápala jeho podstatu a povedala, že ona žiaden čepiec na hlavu nechce, že chce ostať celý čas v parte. Vtedy prichádza moment nedorozumenia, keď človek nevie, čo to znamená, no aj tak to chce, lebo je to cool a teraz sa to robí.

Rozhodne sú to potom vianočné a veľkonočné tradície. Napríklad sú dediny, kde dodnes chodia v krojoch a poctivo tie tradície dodržiavajú. Momentálne už však nie sú tie tradície také výrazné ako kedysi.

Ako vnímaš ty ako folkloristka presah folklórnych prvkov do bežnej/každodennej módy? Hnevá ťa to alebo ťa to skôr teší?

Ja sa z toho teším, nehnevá ma to. Hnevá ma jedine, keď niekto prezentuje cudzie ornamenty – napríklad maďarské alebo poľské – ako naše. Vie ma nahnevať, keď si človek nenaštuduje ten ornament, výšivku, z ktorej lokality pochádza, a pacne to niekde na tričko s nápisom “som Slovák“ a bije sa do hrude. Toto jediné ma vie nahnevať, inak sa teším, že sa to niekam posúva a prezentuje.

Ako využívaš svoju znalosť folklóru a tradícií aj v bežnom živote?

Napríklad to čepčenie. Aj keď už nie som vo folklórnom súbore, občas sa s dievčatami z bývalého súboru stretneme a nacvičíme si to. Tomuto sa budem venovať vždy, dokým budú existovať svadby a bude sa to na nich robiť. A napríklad aj tie kroky z folklórnych tancov využívam pri tancovaní na párty.

Aký je podľa teba najkrajší kroj, aký na Slovensku máme?

Pre mňa osobne je najkrajší z Tekova – Čajkov. Ten je taký najvyblýskanejší. Ale všetky sú krásne.

Ak by si chcela niekomu ukázať, ako vyzerajú slovenské tradície, kam by si ho zobrala? Napríklad nejakých turistov zo zahraničia.

Ak by prišli v čase, keď sú folklórne festivaly, tak určite by som ich zobrala tam. Avšak, ak by som im chcela ukázať, ako to vyzerá naozaj a tak trochu ich zobrať aj do minulosti, tak by som ich zobrala na lazy. V takých tých roztrúsených osídleniach je to tak, ako to bolo kedysi. Dedko s babkou tam majú 50 oviec, obchod majú otvorený raz za týždeň, neriešia internet ani nič také a vedia fungovať.

Ty si chodila do zahraničia aj na pobyty a prezentovala si naše tradície a folklór v zahraničí. Ako to vnímajú cudzinci? 

Na tých medzinárodných festivaloch je to tak, že je tam niekoľko krajín a každý chce niečo o tej inej krajine zistiť. Stalo sa nám, že niektorí nevedeli ani španielsky ani anglicky, tak ako budeš komunikovať? Jednoducho cez hudbu.

Muzikanti niečo zahrali a oni sa hneď chytili. Keď nevieš komunikovať slovne, tak ideš cez tú hudbu a tradície. Ešte sa mi nestalo, že by niekto reagoval negatívne, že vy ste Slováci, s vami sa nebudeme baviť.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko dobré 🙂

Tento obsah vznikol v spolupráci s KARLOFF s.r.o.