Už sme sa spoločne pozreli na to najlepšie, čo nám rok 2019 po stránke filmov a seriálov priniesol, takže teraz ti ponúkneme niečo z iného súdka. Predstavíme si totiž filmy, ktoré sú podľa nás až príliš preceňované.
Dôležitá poznámka: tým, že sme tieto filmy zaradili medzi preceňované, rozhodne netvrdíme, že ide o zlé snímky, ktorým sa treba vyhnúť. Práve naopak, drvivá väčšina z nich sú skvelé filmy. Lenže nám proste príde, že ich diváci či kritici chvália až príliš a že prehliadajú ich slabé miesta.
1. My
Jordan Peele si urobil skvelé meno svojím režisérskym debutovým hororom Uteč, takže sa všetci s nádejou upierali aj na jeho novinku. A treba hneď na začiatok povedať, že Peele nesklamal. My bol rozhodne nadpriemerný horor s výbornými hercami, atmosférou a satirickými prvkami.
V Amerike sa mu dostalo obrovskej chvály zo strany kritikov, čo ale považujeme predsa len za trochu prehnané. Po scenáristickej stránke išlo totiž o menej dotiahnutú snímku než Uteč a niekoľko logických faulov ju nepekne kazilo. Za pozretie Peeleov film rozhodne stojí, ale s prílišnou chválou a rečami o majstrovskom diele by sme tentokrát trochu brzdili.
2. Leví kráľ
Možno nebudeš súhlasiť, ale nový Leví kráľ od Disneyho podľa nás vôbec nie je dobrý film. Iste, je tu nádherná vizuálna stránka, ale práve ona, resp. zvolená fotorealistickosť spoľahlivo zabila dušu originálu. Aby sme boli úprimní, z tohto Disneyho produktu až príliš očividne trčí fakt, že nejakú originalitu majú v paži a ide im len o prachy.
Hoci je nová verzia takmer totožná s originálom, paradoxne nemá ani štipku jeho osudovosti a emócií. Disney, samozrejme, Levím kráľom zarobil veľké prachy, ale pre nás ide o veľké sklamanie.
3. Avengers: Endgame
Avengers: Endgame je fajn komiksovka, to treba priznať už na začiatku. Bratia Russovci mali ťažkú úlohu, ale zvládli ju výborne. Problém je skôr v tom, že nás už celá táto komiksová vlna viac-menej unavuje a stále menej a menej v nej nachádzame niečo zaujímavé.
V prípade Endgame navyše skvelú osudovú atmosféru úplne zbytočne zabíja infantilný humor, ktorého je zase o niečo viac, než by sme si želali. Vo výsledku je teda Endgame dobrý film, ale nadšené recenzie, hovoriace pomaly o najlepšom filme histórie, nám skrátka prídu mimo.
4. Nočné mory z temnôt
Nočné mory z temnôt od Andrého Øvredala mali potenciál byť výborným hororom. Napokon boli skôr priemerným kúskom, ktorý sa ale aj napriek tomu dočkal slušných recenzií. Z nášho pohľadu išlo síce o dobre natočený kúsok, ktorý ale najmä vo svojom závere citeľne strácal šťavu.
Celkovo navyše nešlo o nič nové ani výnimočné. Od režiséra a Guillerma Del Tora, ktorý dohliadal ako producent, by sme určite očakávali o dosť viac.
5. Yesterday
Romantická hudobná komédia Yesterday od Dannyho Boylea mnohých divákov dojala a romanticky nabudila. My sme k nim teda nepatrili. Hoci mala snímka originálny nápad (ako by vyzeral svet bez Beatles?) a skvelých hercov, chýbal jej švih a určitá ľahkosť.
Beatlesácke songy, samozrejme, potešili, ale inak išlo skôr o tradičnú romantickú limonádu, ktorá príliš nevybočovala zo zavedeného štandardu. A to by sme pri režisérovi ako Danny Boyle naozaj nečakali.
6. John Wick 3: Parabellum
Tretí John Wick určite nebol sklamaním. Séria si stále drží vysokú latku kvality, ale ak by sme ju mali spätne zhodnotiť, tak tretí diel bude asi najslabším. Stále je síce dosť dobrý, ale režisér Chad Stahelski to tentokrát trochu prehnal so stopážou a miestami Wickovi nakladal tak veľmi, že sa strácalo akékoľvek napätie.
Na druhej strane, na štvrtý diel sa celkom tešíme, ale možno by mu trochu prospela menšia obmena konceptu. Schému „Wick vs. celý svet“ už asi zase vidieť nepotrebujeme.
7. Glass
M. Night Shyamalan chytil druhý dych a vrátil sa do prvej ligy. Jeho Glass bol teda mnohými očakávaný kúsok, ktorý mal zavŕšiť trilógiu započatú Vyvoleným a pokračujúcu Rozpolteným. Ako to dopadlo? No, veľká sláva to rozhodne nebola. Sklenený bol šitý horúcou ihlou, obsahoval brutálne logické prešľapy a ako epické a emotívne vyvrcholenie absolútne nefungoval.
Fanúšikovia však Shyamalana aj tak velebili, čomu teda nie celkom rozumieme. Kvalít Rozpolteného totiž Glass očividne nedosahuje, o Vyvolenom je potom už škoda hovoriť. To je úplne iný šport.
8. Vtedy v Hollywoode
Nový kúsok od Quentina Tarantina iste potešil všetkých cinefilov. Tiež sme s jeho filmom boli veľmi spokojní, hoci musíme priznať, že Vtedy v Hollywoode za jeho najlepšie dielo nepovažujeme. V tom sme ale očividne v menšine, keďže film zbiera nadšenie a ceny všade, kde sa objaví.
Výsledkom je aj neuveriteľných 10 nominácií na Oscara. Je škoda, že podobného ohlasu sa nedostalo niektorým predchádzajúcim Quentinovým filmom, ktoré boli z nášho pohľadu vydarenejšie. Ale aj tak mu to prajeme.
9. Green Book
Bezprostredne po pozretí sme mali z road movie Green Book pozitívne pocity. Režisér Peter Farrelly doručil slušnú feel-good pohodovku s výbornými hercami, ktorá sa príjemne sledovala. Lenže Oscara za najlepší film by sme jej určite nedali. Ono totiž pozitívne pocity dosť rýchlo vyprchali a ostalo iba solídne remeslo.
Dnes už veru márne hľadáme dôvody, prečo sa ku Green Book vracať. A na Oscara za najlepší film boli vtedy určite vhodnejší a zaujímavejší adepti.
10. Ad Astra
Sci-fi Ad Astra od Jamesa Graya je rozhodne zaujímavý film, ale chvála kritikov nám v tomto prípade tiež príde viac než prehnaná. Iste, snímka je nádherne natočená, Brad Pitt v hlavnej úlohe je vynikajúci a atmosféra tiež stojí za zmienku.
Na druhej strane nemožno nevidieť, že scenár je dosť banálny a tých niekoľko akčných scén pôsobí v podobne meditatívne ladenom sci-fi vyslovene ako päsť na oko. Najväčšiu chybu ale Gray urobil, keď sa rozhodol do filmu implementovať otravný voice-over hlavného hrdinu, ktorý všetko bez prestania komentoval. Ak by tam tento prvok nebol, zaujímavosť by stúpla o level vyššie. Škoda.
