Krimi titul, ktorý v sebe tentokrát nesie aj dávku humoru, na obrazovky TV JOJ dorazil len pred pár týždňami. Aj keď ide o vážnu tému vraždy mafiánskeho bosa – Darka Besarabiča, ktorého duch chce od vyšetrovateľa Emila pomoc pri odhalení zrady, ktorá viedla k jeho smrti –, divákov zaujal práve svojou vtipnou stránkou.
Podstatnou časťou každého nového seriálu je práca režiséra, ktorá môže byť niekedy zábavná, no inokedy stresujúca. Svoje o tom vedia aj slovenskí režiséri Matúš Ryšan a Róbert Šveda, ktorí sa podieľali na režírovaní nového slovenského seriálu Duch. Čo o svojej práci prezradili a prečo by si divák mal pozrieť práve slovenské prevedenie Ducha?
Čo je na práci režiséra pre vás najväčšou výzvou a čo vás, naopak, najviac baví?
Matúš: Najväčšou výzvou je asi ten nepravidelný a náročný časový režim počas samého natáčania. Ale človek, ktorý si vybral túto profesiu, s tým už dopredu musí počítať.
Čiže vždy to skončí maximálne pri tom, že si ráno o pol piatej zahundrem pred zrkadlom pri umývaní zubov, v duchu toho že „Prečo musíme točiť s východom slnka?“, no keď už prídete na set, zabudnete na všetky tieto bočné veci, lebo máte možnosť sa v práci hrať. Ja som len pár rokov od vyštudovania školy a ešte stále sa mi nechce veriť, že si mám možnosť takouto prácou zarábať.
Róbert: Mňa bavia všetky tie “oživovacie” fázy tvorby. Byť prítomný pri tvorení fiktívneho sveta či už pri literárnej predlohe, či aj pri nakrúcaní. To je pre mňa najväčší zážitok. Málo si užívam postprodukciu, tá je pre mňa vždy fázou, kde potrebujem výraznú podporu, dodať energiu, ktorú som zanechal na pľaci.
Preto je pre mňa výber strihača, zvukového majstra, autora hudby atď. v postprodukcii dôležitý. Nie sú to len ľudia, ktorí tvorivo pristupujú k dielu, ale zároveň aj moji liečitelia po vysiľujúcom nakrúcaní.
Prečo by mali diváci pozerať váš nový seriál Duch?
Matúš: Duch je jedinečnou kombináciou kriminálky, akcie a komédie. Myslím si, že na slovenskom trhu nebolo veľmi dlho niečo podobné a práve unikátnosť tohto seriálu bude pre slovenského diváka tým najatraktívnejším faktorom.
Okrem toho máme úžasné obsadenie hercov – Michal Kubovčík, Predrag Bjelac a Rebeka Poláková, to sú mená naozaj veľkého kalibru, ktoré svoje postavy stvárnili úplne úžasne. Epizódy sú naozaj rôznorodé a divák sa môže tešiť na veľkú dávku akcie, ktorá sa vzápätí kombinuje s humorom, ktorý však nie je úplne prestrelený a poteší svojím dôvtipom.
Róbert: Lebo Duch je po dlhej dobe skvelý príklad buddy seriálu na obrazovkách. S trošku neštandardnou dvojicou, ktorej rozdielnosť vytvára práve ten komický aspekt. Myslím si, že ukazuje mnohé “zločiny dnešnej doby”, ale z iného pohľadu. Aj z perspektívy vyšetrovateľa, ale zároveň bývalého zločinca.
Myslím si, že tento seriál má všetky aspekty pozerateľnosti – postavy, ktoré budeš mať rád, zločiny, čo sa dotýkajú aj našej spoločnosti, a mieru humoru, ktorá ukazuje, že veci možno riešiť niekedy aj inak. A to je také to “duchovno” toho seriálu, taký nadhľad. Ten nadhľad je vždy pri riešení problémov potrebný.
Veríte na duchov?
Matúš: Bohužiaľ, na duchov neverím, no tých filmových si viem naozaj veľmi užiť. Jedným z mojich najobľúbenejších je práve Ryuk z Death Note, ktorý má s Darkom možno aj niekoľko podobných čŕt.
Róbert: Keď som bol mladší, tak niekde s absenciou hororového žánru za socíku sme mali tendenciu rozprávať si duchárske príbehy. Sedeli sme v pivnici a vyvolávali ducha mŕtvej kamarátky či sa „šalili“ navzájom o objektoch, kde zaručene strašia duchovia. Ale vekom táto “viera” opadala.
Aj keď u mojej babky odháňal privolaný exorcista ducha môjho uja, ktorý ju vraj chodieval po jeho smrti cez okno strašiť, tak už som tomu nejak neveril. Ale vo fikcii to mám rád, je to vždy také “zrkadlo samotnému hlavnému hrdinovi”, ktorý poskytuje pestré možnosti dramatizácie či už v strašidelnej, alebo aj komickej podobe.
Prečo majú podľa vás diváci tak radi kriminálny žáner?
Matúš: Kriminálny žáner je pre diváka veľmi vďačný práve kvôli tomu, že ho aktívne veľmi zapája. Diváci majú možnosť počas trvania dielu rozmýšľať nad tým, kto bol vrah, a vyskúšať si svoj odhad. O to silnejšie a ľahšie sa potom človek pripúta k samotným charakterom a príbehu.
Róbert: Kriminálka je rébus, teda dráma s otáznikom, ktorý sa dá úplne na začiatku – expozíciou zločinu. To ma spoločné aj s detektívkou. Táto expozícia môže byť pre ňu aj zradnou. Ak si pozrieme filmové databázy, tak diváci to považujú za vrchol kriminálky – odhalenie zločinca. Ale kriminálka nemusí byť len o rébuse, lebo ukazuje boj s možno aj priznaným a ukázaným zločincom.
Lebo, aby sme chápali náročnosť boja kriminalistov, potrebujeme vnímať silu zločinca. A tento boj je pre kriminálku dôležitý. A úspech tkvie v tom, že ľudia radi riešia. Kriminálka, to je ako vedomostná súťaž, je tam jedna otázka, niekoľko možností, odpovedí, ale, našťastie, na ich zodpovedanie ti stačí sledovať to dielo, nie študovať encyklopédie.
