Tlačidlo na zatvorenie okna potvrdenia platby
Tvoje predplatné bolo aktivované
Štvrtok 21.11.2024
sk
Elvíra
cz
Albert
Zdroj: ©TASR

Ako prišla obec Krvavé Šenky k takémuto názvu? Spájajú sa s ňou skutočne mrazivé príbehy

Krvavé Šenky sú dnes takmer opustené. Môžu za to krvavé legendy?

Osada Krvavé Šenky púta pozornosť ľudí už svojím názvom. K takému miestu sa určite musí viazať nejaký dobrý strašidelný príbeh. A treba povedať, že Krvavé Šenky milovníkov záhad a desivých legiend rozhodne nesklamú. Viaže sa ich k nim hneď niekoľko.

Krvilační zbojníci a kanibalizmus

Krvavé Šenky sú dnes časťou obce Lehota v okrese Nitra. Osada sa nachádza medzi Hlohovcom a Nitrou a dnes je už takmer úplne opustená. Aj tento fakt jej len pridáva na záhadnosti a tajomnosti. Krvavé Šenky neniesli svoj zlovestný názov odjakživa, v minulosti sa osada volala Husací majer (po maďarsky Huszár majer).

Obec svoj súčasný názov získala približne v roku 1848, ale podivné a krvavé udalosti sa v nej mali odohrávať už skôr. Niektoré príbehy dokonca hovoria, že v miestnej krčme dochádzalo k únosom mladých žien pre krvavú grófku Alžbetu Bátoriovú.

Slovensko, obec, Krvavé Šenky, záhada, história
TASR – Henrich Mišovič

Práve táto krčma mala byť centrom mnohých brutálnych a desivých udalostí. Hoci treba dodať, že jej spojenie s Bátoriovou je skôr legendou než historickou skutočnosťou. Prvá zmienka o krčme totiž pochádza z roku 1772, keď bola Bátoriová už dávno po smrti. V krčme sa podľa príbehov usadili vrahovia a zbojníci, ktorí vymysleli plán, ako sa rýchlo a jednoducho dostať k peniazom.

Keďže sa obec nachádzala medzi mestami Hlohovec a Nitra, ktoré na noc zatvárali svoje brány, mnoho kupcov a pocestných často nemalo kde prespať. Hostinec v Husacom majeri im teda padol vhod. Zbojníci pocestných často nalákali na vidinu dobrého jedla a pitia a výdatného odpočinku.

Niet sa čo čudovať, že mnohí tomuto pokušeniu neodolali. V krčme naozaj dostali všetko, čo hrdlo ráči. Dobre sa najedli a napili. Netušili ale, že zbojníci im podstrčili otrávené víno, po ktorom tvrdo zaspali. V noci sa k nim do izby vkradli zbojníci, podrezali im hrdlá a obrali ich o všetky cennosti.

Slovensko, obec, Krvavé Šenky, záhada, história
Shutterstock

Telá následne skrývali v pivnici majiteľa hostinca, keďže v Krvavých Šenkoch sa v pôde nachádza niečo ako vápno a glejovina, ktorá má veľmi dobré konzervačné účinky. Hovorí sa dokonca, že niektoré telá zbojníci rozsekali a ponúkali uvarené ďalším návštevníkom. Často im vraj zvykli servírovať huspeninu z ľudských ostatkov. Podľa jedného morbídneho príbehu istý návštevník pri jedení našiel vo svojom tanieri ľudský prst aj s prsteňom.

Ako Krvavé Šenky dostali svoj názov?

V tejto súvislosti sa zvykne spomínať jeden konkrétny príbeh, ktorý sa vraj odohral okolo roku 1848. Jednej noci zavítal do Husacieho majera bohatý pán menom Dobrovodský z Dobrej Vody. Ten cestoval z Hlohovca do Nitry, ale kvôli povinnostiam sa zdržal, takže ho na ceste zastihla noc. Rozhodol sa teda prenocovať v niektorom hostinci. Počasie bolo zlé, pršalo a pán a jeho družina bezcieľne blúdili po kraji.

Napokon stretli podivného muža so širokým klobúkom, ktorý im ponúkol izbu v Husacom majeri. Tí, samozrejme, neváhali. Dobrovodskému v krčme naservírovali jedlo aj dobré víno. To si všimla slúžka, ktorá sa rozhodla pána varovať. Pošepla mu, aby víno nepil, pretože je otrávené. Iné zdroje uvádzajú, že žena bola hluchonemá a pána varovala lístkom, na ktorý napísala, aby sa vína ani nedotkol. Nech je, ako chce, Dobrovodský ju poslúchol.

Slovensko, obec, Krvavé Šenky, záhada, história
Shutterstock

Keď sa na noc vydal do izby, pod kľučku dverí založil stoličku. Čoskoro sa mu do izby začali vlamovať zbojníci. Keďže ale nemohli dvere otvoriť, začali do nich sekať sekerami. Hluk však postavil do pozoru pánových paholkov, ktorí odpočívali v maštali. Vybehli po schodoch a dali sa so zbojníkmi do boja. Napokon sa im ich podarilo zabiť a svojho pána tak vytrhli z pazúrov istej smrti.

Hostinec bol následne prehľadaný a traduje sa, že v pivnici sa našli zakopané tri ženské telá. Tie vraj mali byť určené pre spomínanú Bátoriovú. To ale nesedí, keďže sa tieto udalosti mali odohrať v roku 1848, teda viac ako dve storočia po smrti krvavej grófky. Práve tento príbeh spôsobil, že sa z Husacieho majera stali Krvavé Šenky. Je ale pravdivý?

Ťažko povedať. Nepochybne ide o legendu, ktorú si ľudia predávali z generácie na generáciu. Je pravdepodobné, že časom si ju trochu upravili a pozmenili (ako to pri podobných príbehoch chodí), ale základ o zbojníkoch, ktorí ľudí vraždia a okrádajú v hostinci, rozhodne nie je nereálny. Napokon, zmena názvu sa zrejme neudiala len tak, ale obyvatelia pre ňu mali svoje dôvody.

KVÍZ: Vieš, za akými skvelými vynálezmi a nápadmi stoja Slováci?

Mohlo by ťa zaujímať:

KVÍZ: Vieš, za akými skvelými vynálezmi a nápadmi stoja Slováci?

Duchovia a nadprirodzeno

Temná história Krvavých Šenkov pôsobila na fantáziu ľudí, takže príbeh o krvilačných zbojníkoch nie je rozhodne jediným strašidelným príbehom, ktorý sa s nimi spája. V prípade iných legiend ale ide skôr o vymyslené, resp. nedoložiteľné príbehy, hoci treba uznať, že sú zaujímavé. Jeden z nich sa mal odohrať len nedávno.

Jeho hlavným hrdinom bol taxikár, ktorý v Krvavých Šenkoch počas daždivej noci zastavil akejsi podivnej mladej žene. Oblečená bola v čiernom a neprehovorila ani slovka. Usadila sa na zadnom sedadle a taxikárovi ani nepovedala, kam chce ísť. Ten napriek tomu naštartoval s tým, že možno sa mu zo ženy podarí niečo dostať po ceste. Keď sa ale po chvíli pozrel do spätného zrkadla, žena bola preč.

Slovensko, obec, Krvavé Šenky, záhada, história
Shutterstock

Vydesený muž tomu nemohol uveriť. Žeby halucinácia? Skontroloval zadnú časť auta. Sedadlá boli mokré a pod nimi ostala mláka dažďovej vody. Bezpečnostný pás bol navyše zapnutý. Slušná historka, ale pravdou je, že zrejme ide o výmysel poverčivých obyvateľov.

Ďalší príbeh hovorí o tragédii jedného manželského páru. Žena bola manželovi neverná a on ju za trest hodil do studne (podľa inej verzie tam skočila sama z pocitu viny). Hoci sa ju podarilo ostatným ľuďom zachrániť, muž vyhlásil, že nevernú ženu nechce, a hodil ju späť do studne, kde zahynula. Našli by sme ešte niekoľko ďalších strašidelných povier.

Niektorí napríklad veria, že v okolí Krvavých Šenkov vyčíňajú duchovia, prízraky či démonické sily. Aj preto sa Šenky stali obľúbeným miestom pre rôznych samozvaných „lovcov duchov“ či ezoterikov. Podľa nich sa v Krvavých Šenkoch nachádza zóna s mimoriadne negatívnou energiou. V opustených domoch tiež nie je žiadny mobilný signál.

Slovensko, obec, Krvavé Šenky, záhada, história
TASR – Henrich Mišovič

Zaujímavé tiež je, že v Šenkoch dosť často dochádza k tragickým dopravným nehodám. Aj to mnohí vysvetľujú temnou históriou miesta a berú to ako dôkaz, že s ním nie je všetko s kostolným poriadkom. So Šenkami sa spája aj najväčšia lúpež v dejinách Slovenska.

K nej došlo v roku 1996 a zlodeji pri nej zo Všeobecnej úverovej banky v Nitre ukradli viac ako 173 miliónov korún (viac ako 5,7 milióna eur). Lup si mali deliť práve v Krvavých Šenkoch, kde ich ale nečakane prekvapili ľudia mafiánskeho bossa Miroslava Sýkoru a zobrali im polovicu peňazí.

Odporúčame prečítať:

Mexická wrestlerka, ktorá brutálne uškrtila desiatky penzistiek. Toto je Juana Barraza

Opustená osada

V časoch najväčšej slávy žilo v Krvavých Šenkoch asi 50 obyvateľov, ale takmer všetci ich napokon opustili. Veľa ľudí si myslí, že dôvod treba hľadať v ich krvavej histórii. Tie divokejšie tvrdenia zase hovoria rovno o tom, že obyvateľov z osady vyhnali nejaké nadprirodzené sily. Skutočnosť je však oveľa prozaickejšia.

Väčšina obyvateľov osadu opustila jednoducho preto, lebo oblasť ekonomicky chátrala a oni si nemohli nájsť prácu. Časom ich dokonca odpojili od elektriny a kvôli pokazenému čerpadlu prišli aj o zdroj pitnej vody. Obyvatelia teda vlastne nemali na výber. Väčšina z nich sa presťahovala do Nitry, iní vyrazili do iných miest Slovenska. Opustené domy po nich stále stoja. Úplne prázdne ale Krvavé Šenky stále nie sú, je tam však obývaný už len jeden dom.

Slovensko, obec, Krvavé Šenky, záhada, história
TASR – Henrich Mišovič

Tagy:

Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
TOP
Trending
PREMIUM
Emefka Daily logo
Nový spravodajský web
Práve sa deje

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM. Skopíruj špeciálny odkaz a zdieľaj obsah so svojimi kamošmi.

Kopírovať odkaz

Odkaz bol skopírovaný

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM, prihlás sa do svojho konta. Ak členom nie si, využi túto možnosť a zakúp si predplatné.

Zakúpiť Zakúpiť

Blahoželáme, máš prémiových kamošov!

Tento obsah je štandardne platený, no tvoj kamoš je členom Emefka PREMIUM a obsah ti odomkol. Stačí zadať tvoju emailovú adresu.