Jedlo, jedlo a ešte raz jedlo. Či si to priznáš verejne, alebo len tak v kútiku duše a pri vyjedaní Nutelly veľkou polievkovou lyžicou priamo z fľaše, prijímanie potravy tvorí základ nášho života. Napadlo ti ale niekedy, že fakty o obľúbených potravinách, ktoré sa tradujú desiatky či stovky rokov, nemusia byť v skutočnosti vôbec pravdivé?
Dnes už informácie o obľúbených potravinách a jedlách získavame najmä z internetu, no veľa poznatkov nám odovzdali naši predkovia – mamy, babky a či prababky. Tradované predstavy sú však často mylné, a to najmä ak pochádzajú z iných krajín. V tomto článku si niektoré nesprávne pochopené fakty o obľúbených potravinách predstavíme.
Ricotta nepatrí do lazaní
V Amerike sa väčšina lazaní vyrába striedaním vrstiev mäsovej omáčky, syra mozzarella, syra ricotta a špeciálnych cestovín lazane. Smotanovú vrstvu resp. ricottu zvyknú niektorí dokonca robiť tak, že zmiešajú tvaroh so smotanovým syrom, čoho dôsledkom je boj medzi dvomi skupinami ľudí – tými, ktorí sú zástancami ricotty, a tými, ktorí používajú radšej smotanovú zmes.
Pravdu však nemá ani jedna skupina. V talianskej kuchyni totiž pravé lazane tvorí kombinácia vrstiev cestovín, mäsovej omáčky, syra a bešamelovej omáčky. Kde sa teda zrodila americká verzia s ricottou? Paradoxne za to môžu Taliani. Majitelia talianskych reštaurácií v Amerike totiž prispôsobili svoje recepty americkým chutiam.
Briti, čaj o piatej a sušienky
Mnoho kultúr po celom svete pije čaj pravidelne, no žiadna z nich tým nie je taká známa, že si na to vyhradili presnú časť dňa ako Briti. Už stovky rokov majú v Británii zaužívanú tradíciu „čaj o piatej“. Všetci veľmi dobre vieme, že ide o pitie čaju spolu s jedením sušienok.
Pre väčšinu sveta je táto tradícia jednou z najzábavnejších častí britskej kultúry. Na druhej strane, keď sa nad tým lepšie zamyslíš, je to priam dokonalá myšlienka. Veď, kto by sa nechcel uprostred dňa zastaviť a urobiť si čas na koláčik a lahodný nápoj?
Mnohí si však môžu myslieť, že Briti spájajú pitie čaju s jedením sušienok len preto, že majú radi sladkosti. Dôvod je však premyslenejší.
Briti majú na túto tradíciu v skutočnosti veľmi dobrý dôvod. V čiernom čaji sa totiž nachádzajú triesloviny, čo sú zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú napríklad aj v červenom víne. Ak ich človek prijme nalačno, môžu spôsobiť nevoľnosť.
To je dôvod, prečo Briti k pitiu čaju servírujú aj jedlo. Ale prečo sladkosti? Medzi fakty o týchto obľúbených potravín patrí to, že trieslovina tanín, ktorú čierny čaj obsahuje, spôsobuje, že tento nápoj je veľmi horký. Vďaka sladkým sušienkam horkosť nápoja nie je taká výrazná. Nuž, majú to tí Briti premyslené.
Tvrdé tacos
Môže mať jedlo, ktoré má jeden názov a očividný pôvod, dve absolútne odlišné formy? Ak ťa o tom nepresvedčili lazane z prvého odseku, tak táto časť o typicky mexickom tacos ti otvorí oči. V Amerike platí totiž len jedno pravidlo – tacos sa je s tvrdou škrupinou.
Tvrdé chrumkavé tacos vidíme v každom obchode s potravinami a na miestach ako Taco Bell sú silne propagované ako tradičná podoba tohto jedla. Kombinácia chrumkavých placiek a všetkých mäkkých náplní je pre mnohých veľmi uspokojujúca.
To, čo sa v Amerike s týmto jedlom robí, je však čisto americké, pretože Mexičania v skutočnosti nejedia tvrdé ani chrumkavé tacos. Aj keď pôvod tacos je náročné určiť, v Amerike sa stalo toto jedlo populárnym až začiatkom 20. storočia.
Ak teda navštíviš autentickú mexickú reštauráciu a očakávaš tacos v chrumkavom americkom štýle, pravdepodobne budeš sklamaný. Mexické reštaurácie dodržiavajú zásady svojej kultúry, takže neservírujú tvrdé tacos nikomu, ani americkým turistom s cieľom ulahodiť im.
Je to nielen preto, že ostávajú verní svojej tradícii, ale aj preto, že ich tortilly sa vyrábajú z kukuričných múk, na rozdiel od tortíll v USA, ktoré tvoria iné druhy múk.
Prečo šúpeme zemiaky?
Zemiaky sú potravinou, ktorá je obľúbená po celom svete. Od hranolčekov so šupkou až po zemiakovú kašu bez šupky, Američania ich servírujú takmer ku každému jedlu. Mnohé recepty, ktoré obsahujú zemiaky, začínajú jedným základným krokom: zemiaky ošúpeme.
A tu sa opäť ocitáme v kategórii „Fakty o obľúbených potravinách, ktoré sme pochopili úplne zle“. Pri šúpaní zemiakov sa totiž odstraňuje pomerne veľké množstvo živín, ktoré sa nachádzajú práve v šupe. Je v nej uložených zhruba 50 % vitamínov nachádzajúcich sa v zemiakoch, rovnako aj 50 % vlákniny zemiakov je uložených v šupke.
Na jednej strane je zvyk šúpania pochopiteľný, keďže je to ochrana zemiaka, takže z vonkajšej strany obsahuje aj primerané množstvo nie práve najžiadajúcejších látok. Na druhej strane, pri šúpaní zo zemiaka odstraňujeme polovicu všetkých dobrých vecí, ktoré v ňom sú, a vyhadzujeme ich priamo do koša.
Carbonara s hráškom
Videl si už niekedy americký spôsob prípravy slávnych talianskych cestovín carbonara? V Taliansku ide o cestoviny pripravené špeciálnym spôsobom tepelnej úpravy surového vajíčka spolu so syrmi pecorino a parmezán, slaniny a korenia. Niektoré recepty obsahujú aj smotanu, pri čom však praví Taliani dostávajú zástavu srdca.
A teraz si predstav, že istá časť populácie pridáva do cestovín carbonara aj hrášok… Američania do tohto jedla, okrem spomínanej smotany, bez hanby pridávajú kuracie mäso aj malé zelené guľôčky. Nebudeme si klamať, takúto zmes cestovín, vajec, syra, slaniny a hrášku by si našiel vo väčšine talianskych reštaurácií v USA.
Čínske koláčiky šťastia sú asi také čínske ako bejzbal
Na Slovensku tento trend nie je až taký rozšírený, ale z filmov poznáme čínske koláčiky šťastia hádam všetci. Mnohí ľudia veria, že tieto koláčiky sú nevyhnutým zavŕšením čínskeho jedla. Veď predsa každý chce vedieť, čo mu odkazuje osud v podobe papierika, ktorý sa nachádza v tomto koláčiku.
Aj keď koláčik sám osebe nie je veľmi chutný (všimol si si, že ani vo filmoch ho nikto nikdy neje?), čítanie šťastnej predpovede je väčšinou veľmi zábavné. Keďže je koncept tohto „dezertu“ spájaný najmä s prostredím čínskych reštaurácií, je ľahké uveriť, že ide o autentickú čínsku pochúťku.
Medzi fakty o obľúbených potravinách patrí, že sušienky šťastia sú asi také čínske ako bejzbal. Podľa viacerých zdrojov stojí za ich zrodom na začiatku 20. storočia v skutočnosti muž japonsko-amerického pôvodu zo San Francisca. Tieto sušienky sa vyrábajú výlučne v Amerike, väčšina z nich v spoločnosti s názvom Wonton Foods Inc. v ich továrni v Brooklyne.
Továreň údajne vyrába 4,5 milióna koláčikov šťastia denne. Dopyt je obrovský, keďže ľudia po celom svete končia svoju večeru v čínskych reštauráciách práve povestným koláčikom šťastia. Teda takmer po celom svete – výnimkou je len samotná Čína, kde sa nejedia vôbec.
Ananás nás chce zjesť
Ananás je jednou z prvých vecí, ktorú chcú turisti pri príchode na ostrov Havaj vyskúšať. Má skutočne jedinečnú chuť, pri konzumácii vyvoláva až akýsi zvláštny pocit mravčenia na jazyku nepodobný žiadnemu inému jedlu.
Napriek tomu, že väčšina ľudí pozná chuť ananásu veľmi dobre, takmer nikto si neuvedomuje, že spomenutá špecifická chuť je vlastne obranný mechanizmus tohto ovocia. V podstate ide o enzým bromelaín, ktorý je od prírody navrhnutý tak, aby doslova „bránil ananás“ pred každým, kto ho chce zjesť.
Takže ten znecitlivejúci pocit, ktorý máš, keď ješ ananás, v podstate znamená to, že ananás sa teba útočí s cieľom zabrániť ti, aby si ho zjedol. Zaujímavé je, že ak sa tento enzým používa správne, môže pôsobiť ako účinná látka zmierňujúca bolesť zubov.
