Šikana sa neodohráva len medzi deťmi v školských triedach. Šikana sa môže prejavovať aj medzi dospelými na pracovisku. Často sa môže skloňovať slovo bossing, čo znamená, že šéf či vedenie šikanuje svojho zamestnanca.

O svoje skúsenosti so šikanou sa podelila učiteľka Erika (pre zachovanie anonymity sme zmenili jej krstné meno). V rozhovore sa dozvieš, čo bolo spúšťačom šikany, ako sa prejavuje a aký následok to má na jej zdravie.

Povedz nám, prosím, aké boli tvoje pracovné začiatky?

Som učiteľka na jednej strednej škole. Nastúpila som po vysokoškolskom štúdiu na výberové gymnázium, z čoho som bola nadšená. Verila som v individuálny prístup učiteľov nielen k žiakom, ale aj vzájomne medzi sebou. Na pohovore som tento pocit mala – vedenie bolo milé, ústretové, motivujúce.

Kedy sa situácia v práci začala zhoršovať? Čo bolo spúšťačom?

Prakticky, každý z nás, ak s niečím nesúhlasil – hájil žiaka, na ktorom vedenie „sedelo“ z nejakých príčin (väčšinou to bola klasická tínedžerka drzosť), bol šikanovaný. Takže spúšťačom na bossing bola skoro každá situácia.

Ako sa prejavuje šikana? Čo sa deje v práci?

Približne dva týždne po prijatí do zamestnania som si všimla prvé náznaky šikany. Kolegyni ochorelo dieťa, muselo byť až hospitalizované v nemocnici. Na porade si žiadala OČR a voľno. Vedenie jej to zamietlo s odôvodnením, že to ochorenie nie je také vážne, dieťa má otca, nech sa stará on.