Puberta je fakt nanič obdobie. Ksicht sa ti začína obsypávať spuchnutými červenými výrastkami všetkých veľkostí a tvarov, s telom sa začnú diať fakt divné veci… a do toho všetkého má na teba ešte aj spoločnosť akési nároky. No a keď ich nespĺňaš, máš pocit, že to je koniec sveta. Ale ver mi – nie je.

1. Nie si obľúbený

Popularita sa preceňuje. A úprimne, kamarátstva zo strednej školy tiež. Ono je to síce pekné, že sa nám každý brak z oblasti americkej kinematografie, určenej pre tínedžerov, snaží podsunúť myšlienku, že vzťahy zo strednej trvajú večne, ale realita je niekde inde.

Netreba zabúdať na to, že toto sú presne tie isté filmy, v ktorých stvárňujú pätnásťročných chlapcov dospelí herci s tehličkami na bruchu, a vôbec nie je divné, keď uprostred noci vylezú po brečtane na balkón objektu svojho záujmu. Dokonca je to ešte aj považované za romantické a sexy. Takže je jasné, že od reality je to na míle vzdialené.

Do školy jednoducho chodiť treba a, samozrejme, že je dvestokrát príjemnejšie zabiť polovicu dňa v prostredí, kde ťa ľudia majú radi, ale dá sa to prežiť aj bez toho. Z osobnej skúsenosti viem totiž povedať, že aj väčšina tých školských pseudopriateľstiev, ku ktorým tak vzhliadaš a želáš si mať niečo podobné, je len na veľmi povrchnej báze.

Pokecať, poohovárať, pofotiť sa na sociálne siete, ale keby si navzájom zavolali o polnoci so zlomeným srdcom, nikto by nezdvihol prdel a nešiel im kúpiť na benzínku zmrzlinu.

Takže, hoci sa to na prvý pohľad zdá byť celkom inak, vždy je lepšie nájsť si jedného solídneho človeka, s ktorým tých päť rokov preskáčete spolu, ako byť obklopený tuctom ľudí, ktorým si v konečnom dôsledku úplne u prdele.

2. Ešte si nenašiel svoju spriaznenú dušu

Už si na strednej a celé tvoje okolie si začína pomaly uvedomovať, že opačné pohlavie nie je fuj a že fotky so zamilovaným popisom nazbierajú vždy dvakrát viac lajkov. Dávajú sa dokopy, navzájom si kupujú desiate, sľubujú, že to bude navždy.

A ty tam sedíš, sám ako vojak v poli, a premýšľaš, čo budeš mať na večeru a či si vadný. Nie si vadný. A dokonca ani divný, aj keď sa tak občas na teba tie zaláskované hrdličky z vedľajšej lavice pozerajú.

Aj keď si myslíme, že je to veľmi jednoduchá vec, ktorú by sa mal každý dovtípiť sám, vidíme, že to tak nie je a že to asi fakt treba povedať nahlas. Nemusíš celú pubertu presexovať.

Nemusíš si nasilu hľadať frajera, držať sa s ním za ruky, zisťovať, ako vyzerajú jeho mandle zblízka, predstavovať ho rodičom a plánovať spoločné výlety. Minimálne určite nie preto, že by sa to patrilo, lebo to robia všetci. Keď to chceš, nech sa páči, poslúž si. Ale keď nie, tak nie. Bodka.

3. Zlé známky sa sypú jedna radosť

Možno ťa táto informácia prekvapí, ale naozaj ešte stále chodia po svete ľudia, ktorí neberú pätorku v žiackej knižke ako najvyšší prejav rebélie voči systému, ale skôr ako osobné zlyhanie. Lenže nie vždy sa darí, nie vždy sa chce a nie vždy všetko spraví fotografia učiva v mobile.

Ale keď sa na to pozrieš z dlhodobejšej perspektívy, zistíš, že je to vlastne úplne jedno. Jedna zlá bitka vojnu neprehrá. A hoci sa na teba možno budú rodičia za tú guľu mračiť trochu prísnejšie ako obvykle (možno k tomu mračeniu dokonca prihodia aj nejaké free bonusy, napríklad domáce väzenie alebo iné nesrandovné srandy), ale aj to ich časom prejde.

Oni chcú pre teba predsa len to najlepšie. Ľúbia ťa a nechcú, aby sa o desať rokov tvoj kariérny život skončil na pozícii umývača verejných toaliet na miestnej vlakovej stanici. Oni totiž ešte vyrastali v dobe, keď školský systém nestál za h*vno a dobré známky ti mohli zabezpečiť prívetivú budúcnosť.

Lenže dnes už pekné zajtrajšky neprinášajú dobré známky, ale plné vrecká, a pokiaľ sa neplánuješ hlásiť na Harvard, tak bude väčšine ľudí naozaj jedno, že si v treťom ročníku skoro nepreliezol z troch predmetov.

Hlavne však netreba zabúdať, že je veľký rozdiel medzi tým, keď ti niečo objektívne nejde a tým, keď na to len hádžeš sr*nec. Ak sú tvoje zlé známky len výsledkom prechlastaných nocí a tvojej vlastnej lenivosti, tvoj problém. Ale ak sa snažíš a niekedy sa to proste vyvŕbi úplne naprd, neplač. Svet sa nezrúti.

4. Rozchody

Si si myslela, že to bude navždy, však? A teraz to bolí, srdiečko plače. A obavy z toho, že si už nikdy v živote nikoho nenájdeš, sú strašidelnejšie ako kedykoľvek pred tým. Už nikdy nestretneš nikoho, kto by ťa dopĺňal tak skvelo ako on. Nikdy sa tak bezhlavo nezaľúbiš, nebudeš sa s nikým tak smiať, tak dlho do noci rozprávať cez virtuálne písmenká.

Skrátka a jasne, už nikdy ti s nikým nebude tak skvelo ako s tým chalanom, čo už dva dni po vašom teatrálnom rozchode š*ká tú päťkorunovú pipku z céčky, ktorá nemá ani súdnosť, ani kozy. No hádam aspoň jedna z tých vecí príde vekom.

On nie je jediný na svete! Je to pätnásťročný chalan, ktorému mama stále pripravuje desiatu, zbiera použité vreckovky za posteľou a perie ponožky. Nevie, kto je, nevie, čo chce, nevie, s kým to chce a najlepšie baliace hlášky odkukal z predohry nízkonákladového péčka v nádeji, že ho to niekam dostane. Ak si naozaj ešte stále myslíš, že toto je to najlepšie, čo ti život ponúka, tak s tým už, prosím ťa, prestaň.

5. Zaľúbiš sa do zlej osoby

Ono deväťdesiat percent života dospievajúcej osoby sa väčšinou točí okolo vzťahov s opačným pohlavím, takže aj táto situácia pravdepodobne nastane. Lebo keď nebudeš sama, nenatrafíš na pubertálneho idiota s nezvládnuteľnou rannou erekciou, ktorý ti po mesiaci zlomí srdce.

Pravdepodobne nájdeš niekoho, s kým to na sto percent nebude fungovať. Je jedno, či to bude láska platonického charakteru, ktorej hlavným aktérom je tvoj telocvikár, alebo fešný maturant či nový objav tvojej najlepšej kamarátky. Určite proste príde niekto, s kým to nebude mať absolútne žiadnu perspektívu.

Táto situácia má hneď niekoľko riešení. Jedným z nich je to, ktoré sa ľahko vraví, ťažšie robí, no funguje najúčinnejšie. Vykašli sa na to. Väčšina z týchto zaláskovaní je aj tak založená len na predstave v tvojej hlave a keby sa ti aj reálne naskytla šanca niečo si s tým človekom začať, tak by si ju nevyužila.

Možno preto, lebo keď už sa to prehupne do štádia „možné“, prestane ťa to lákať, možno preto, lebo by si vlastne zistila, že si s tým človekom nemáš absolútne čo povedať. Ďalšie riešenie je to odvážnejšie. Choď do toho, popáľ sa, zlom si srdce a pos*r všetko, čo sa posr*ť dalo.

V tomto veku je to aj tak to, čo sa ti bude robiť najľahšie – kaziť aj nepokaziteľné. Ale to je okej, teraz máš na to nárok. Tak urob nejaké chyby, na ktorých sa budeš o dvadsať rokov smiať so svojou dcérou, ktorá bude v podobnej situácii.

6. Nemáš pestrý „mimoškolský“ život

Komunita stredoškolských študentov sa väčšinou nesie v duchu „kto nepije s nami, pije proti nám“. Neviem, v akej zvrátenej dobe sme sa to ocitli, že najjednoduchším spôsobom, ako očariť rovesníkov, je aktívne ničenie pečene a fajčenie trávy. Ale tu sa opäť tak trochu vraciame k bodu číslo jedna, a to je, že popularita nie je všetko.

Najmä nie vtedy, ak za ňu musíš zaplatiť daň vo výške konzumácie omamných látok. To, že sa všetci tvoji spolužiaci vyberú každý piatok do baru rozbiť rodičovské vreckové na lacnú vodku a krabičku cigariet, je ich vec. Alebo lepšie povedané, dokonca ich problém.

Ty to robiť nemusíš. Nemusíš si kupovať štekle, sukienky s priamym výhľadom na spodok ritných poliek, nemusíš sa v tom ísť promenádovať do mesta, ani sa vkrádať na neprístupné diskotéky. Nemusíš piť, drogovať a tváriť sa, že si len užívaš mladosť.

Nemusíš náročky robiť všetky tie zakázané veci, aj keď nechceš a robíš ich len preto, že ti to zabezpečí istú permanentku do kruhu tých „cool“ deciek. Načo? Načo, keď chceš po škole chodiť radšej na tanečnú, kurz keramiky alebo si jednoducho len čítať v posteli knihu? No fakt, načo?!