Dôkazy o tom, že dnešné Slovensko bolo obývané naprieč celou históriou, pochádzajú už z obdobia praveku. Cez kamenné nástroje až po Moraviansku venušu vieme s istotou povedať, že na našom území rozkvital život už odnepamäti. Vo všeobecnom konsenze za našich predkov pokladáme Slovanov.
Indoeurópsky kmeň, z ktorého sa neskôr vyvinul slovenský národ, tak ako ho poznáme dnes. Avšak prvé pramene dokladajúce existenciu Slovanov (nielen na území Slovenska) pochádzajú až zo 6. storočia nášho letopočtu. Z obdobia, v ktorom už dávno boli známe názvy ako Hron či Váh, nevraviac už o archeologických nálezoch.
Kto teda obýval územie dnešného Slovenska pred Slovanmi? Od koho pochádzajú prvé osídlenia a nástroje a v neposlednom rade aj mince, ktoré sa u nás našli?
Najstarší doložený kmeň na našom území
Kelti, rovnako tak ako každý kmeň či etnikum, ktoré v dnešnej dobe poznáme, netvorili jednotný ľud. Názov Kelti im bol pridelený Grékmi, pričom Rimania ich súbežne nazývali Galovia. Už v 5. storočí pred naším letopočtom sa začali rôzne keltské kmene rozširovať po celej Európe.
Tým sa stali súčasťou najstarších dejín nielen Slovenska, ale aj napríklad Británie, Francúzska či Španielska a ďalších iných krajín. Okrem Európy sa Kelti v niektorých prípadoch dostali až do Malej Ázie.
Vedel si, že…?
Asterix a Obelix, Galovia s nadprirodzenou silou, vznikli koncom 50. rokov 20. storočia ako séria malých komiksov pod názvom „Gal Astérix“ vo francúzsko-belgickom časopise. Komiksy zachytávajú príbeh jedného malého galského mestečka krátko po galskej vojne – historicky zdokumentovanom ťažení Rímskej ríše pod vedením Júlia Cézara na dnešné Francúzsko.
Čo pôvodne začalo ako komiksová príloha v magazíne, sa s postupom času vyvinulo v jeden z celosvetovo najznámejších francúzsko-belgických komiksov, nesúc na konte 15 filmov a trvajúc do dnešného dňa. Posledné číslo komiksu vyšlo v októbri 2023.
Na Slovensko sa Kelti dostávajú okolo rokov 450 či 400 pred naším letopočtom (pramene a archeologické nálezy sa zvyknú v týchto údajoch rozchádzať). Sú prvým kmeňom na území Slovenska, ktorého existencia je doložená písomnými prameňmi.
Kelti prichádzali na Slovensko vo vlnách – a teda nie jednotne, ako nám to môže niekedy pripadať. Rovnako tak neobsadili celé územie Slovenska, ale tak ako každý kmeň sa zamerali len na najúrodnejšie oblasti.
V prípade geografie našej krajiny sú a boli týmito oblasťami najmä juh a juhozápad. Vzhľadom na archeologické nálezy vedia vedci určiť to, že Keltom sa do istej miery podarilo preniknúť i na východ. Sever Slovenska ako omnoho menej úrodnejšia oblasť síce pre nich predstavoval menej výhodné podmienky na usadenie sa, to však neznamenalo, že sa mu Kelti priamo vyhli.
S príchodom Keltov sa v dejinách územia Slovenska spája významný historický medzník – koniec praveku a začiatok takzvanej laténskej doby.
Začiatok nového historického obdobia na Slovensku
Pravek sa inak nazýva aj prehistória – toto pomenovanie označuje dejiny, z ktorých nepochádzajú žiadne písomné pramene. Hmotné pramene ako obydlia, nástroje, rôzne misky, šperky či sochy sú najtypickejšími nálezmi tejto doby. Na dejiny po praveku sa používa všeobecný názov protohistória.
Tento termín označuje dobu, v ktorej nemali všetky kultúry vyvinuté písmo, no existujú o nich písomné zmienky pochádzajúce z iných kultúr. Pre slovenské dejiny je protohistória práve obdobie, v ktorom sa na našom období vyskytujú Kelti.
Laténska doba preberá svoj názov od náleziska vo Švajčiarsku – La Tène. Označuje sa tým mladá (alebo neskorá) doba železná najmä v oblastiach strednej Európy. Pre kultúru tejto doby je charakteristická keramika, kovové šperky a výzbroj. Za nositeľov laténskej kultúry sa považujú Kelti. Archeológovia našli nálezy na Slovensku nesúce prvky laténskej kultúry smerom od juhu až po dnešný Trnavský kraj.
Archeologické náleziská na Slovensku
Za najstaršie keltské náleziská na území Slovenska sa pokladajú pohrebiská a obydlia. Keltské pohrebiská boli špecifické kostrovým rítom. V dnešnom ponímaní klasický pohreb – na porovnanie so Slovanmi, ktorí sa vyznačovali najmä žiarovým pochovávaním, teda kremáciou. Hroby taktiež obsahovali mnohé predmety, často keramiku či zbrane. Najstaršie z nich sa našli pri Bratislave a pod Malými Karpatmi – konkrétne v Stupave, Bučanoch, Veľkom Grobe a Bernolákove.
Keltské obydlia mali poväčšine okrúhly (no v niektorých prípadoch i obdĺžnikový) tvar a polovica domu bývala zapustená v zemi. Zaujímavým faktom je, že na všetkých územiach Európy, ktoré boli kedy obývané Keltmi, sa našli stopy po sídliskách. Mnohí historici označujú tieto stavebné útvary za prvé sídla s prvkami mesta, čím si aj vyslúžili názov oppidum – z latinského slova „mesto“.
Kam za históriou?
Ak sa chceš prejsť po miestach, ktorými v minulosti kráčali Kelti, navštív Archeoskanzen Havránok pri Liptovskej Mare. Ide o významné archeologické nálezisko na Slovensku, kde boli objavené pozostatky sídliska z mladšej doby železnej.
Prvé mestá a sídliská
Podľa práce vedeckej pracovníčky Archeologického ústavu SAV v Nitre doktorky Gertrúdy Březinovej sa od roku 2006 podarilo nájsť a dôkladne preskúmať niekoľko ďalších keltských osád. A to napríklad na Zlatých pieskoch, v Tesárskych Mlyňanoch, Topoľčanoch, Seredi, Branči či Nitre.
Experti sa domnievajú, že tieto sídliská boli stavané a fungovali na základe istých pravidiel, vzťahujúcich sa nielen na ich geografickú polohu, ale aj spoločenskú situáciu, ako býva zvykom pri výstavbe väčších obydlí ako takých. Avšak vzhľadom na doterajšie poznatky a výskumy zostávajú tieto dohady zatiaľ len dohadmi.
Významný slovenský archeológ a vedúci vedecký pracovník SAV doktor Karol Pieta rozdelil nájdené keltské obydlia na území Slovenska na niekoľko typov: agrárne (čiže hospodárske) a obchodné oppidá, s konkrétnymi časťami zameranými na produkciu a výmenu tovaru/obchod, tak ako aj osady, ktoré predstavovali čisto opevnenia či posvätné miesta.
Na Slovensku sa najväčšie oppidum našlo v Bratislave, ktoré okrem svojej rozlohy vynikalo ešte iným znakom, a to nálezom mincí.
Keltské mince či biateky
Úplne prvé nálezy keltských peňazí na Slovensku pochádzajú už z roku 1776 z Bratislavy a ani zďaleka neboli posledným nájdeným pokladom Keltov. Začiatkom 20. storočia sa našiel veľký počet mincí najmä na Námestí slobody či Bratislavskom hrade, no zopár ich bolo nájdených aj v okolí Bratislavy. Práve z tohto dôvodu bývajú niekedy označované i ako „mince bratislavského typu“ či „bratislavské keltské mince“.
Vedel si, že…?
Najväčší nález keltských mincí, teda biatekov, pochádza z roku 1923. V Bratislave sa práve realizovala výstavba prvej budovy Tatrabanky, keď sa v jej základoch našlo cez 400 mincí. Dodnes je tento nález známy ako „bratislavský poklad“.
Všeobecne sa označujú všetky keltské mince ako biateky. Toto pomenovanie však vychádza iba z niektorých mincí, tých najčastejšie nájdených, na ktorých sa vyskytol nápis BIATEC. Historici sa domnievajú, že pravdepodobne ide o meno keltského kniežaťa.
Tento pojem sa zaužíval ako pomenovanie pre všetky keltské mince, aj keď sa našli také, ktoré nesú nápisy NONNOS, AMIORIX, EVOIVRIX, COISA, TITTO a iné. Práve na základe tejto skutočnosti sa odhaduje, že pri jednotlivých nápisoch ide o mená panovníkov, ktorí dávali mince raziť. Dnes pomenovanie biatek používame skôr ako označenie typu mince – spravidla strieborné, ťažké zhruba 16 až 17 gramov.
Vedel si, že…?
Do roku 2009 bol jeden z motívov pôvodnej keltskej mince vyobrazený na slovenskej 5-korunovej minci, samozrejme, v modernejšom prevedení. V súčasnosti môžeš biatek vidieť napríklad pred budovou Národnej banky Slovenska v Bratislave, kde symbolicky stojí ako spomienka prechodu na eurá.
Kelti fascinujú historikov i bežných záujemcov o históriu do dnešného dňa – koniec koncov, išlo o obrovský kmeň, ktorý bol schopný obsadiť značnú časť Európy a zanechať za sebou mnoho významných pamiatok a nálezov, nehovoriac o prvých obydliach so známkami urbanizácie.
Napriek tomu nikdy nevytvorili jednotnú ríšu. Pokračovali v živote roztrieštenom v rôznych oblastiach kontinentu, až pokiaľ neboli násilne podrobení (ako v prípade Rímskej republiky) či nesplynuli s iným etnikom. S istotou ale vieme, že cez naše územie len neprešli, no niekoľko rokov či storočí tu dokonca i žili.
