Deti sa učia pozorovaním svojho okolia a čím častejšie sa v ňom opakujú tie isté javy, tým väčšmi ich začnú pokladať za normálne. A to aj v prípade, že také normálne – alebo minimálne bežné – zase nie sú.
Presne kvôli tomu si ľudia z bohatších rodín dlho nevšimnú, že ich rodičia disponujú podstatne väčším finančným kapitálom ako rodičia ich rovesníkov. Títo ľudia z Redditu o tom vedia svoje. Pod nedávnym príspevkom prezradili, kedy im to konečne dotieklo, tak si poďme spoločne prečítať ich príbehy.
1. Mal som vtedy štrnásť. Starší brat rozflákal svoje 45-tisícové auto na totálku (žiadna nehoda, nerozvážnosť) a otec mu o dva týždne nato kúpil nové.
2. Keď som bol malý, rodičia najali súkromnú chyžnú, ktorá sa okrem starostlivosti o domácnosť venovala aj mne. Hrala sa so mnou, robila si so mnou úlohy, keď som niečo potreboval, išiel som najprv za ňou, až potom za rodičmi. Myslel som si, že to je bežná vec.
3. Otcov kamarát pri rozvode prišiel o dom a krátko nato aj o prácu. Otec mu kúpil dom, nové auto a ponúkol mu mesačnú „výplatu“, až dokiaľ sa nepostaví na nohy, aby si spomenul, že v živote sa ľuďom dejú aj pekné veci. Vtedy mi došlo, že sme za vodou… a že môj otec je úžasný človek. Sám chodil každý deň v tých istých nohaviciach, ale kamarátovi neváhal kúpiť dom.
4. Očividne nie je bežné chodiť každý mesiac na týždňovú dovolenku. Kto by to bol povedal?
5. Naši rozhodne nemali hlboko do vrecka, ale nechceli, aby som peniaze brala ako samozrejmosť. Často som teda chodievala na brigády. Moja prvá bola v bagetérii, keď som mala asi pätnásť. V tom čase tam brigádovalo ešte jedno dievča v mojom veku a ja som automaticky predpokladala, že je tam z rovnakých dôvodov ako ja. Iné som si ani nevedela predstaviť.
Raz som sa jej opýtala, čo urobí s prvou výplatou, a ona mi odpovedala: „Dám ju rodičom. Teraz na tom nie sú finančne veľmi dobre.“ Pozerala som na ňu s vyvalenými očami a nevedela som, ako reagovať. Dovtedy mi ani len nenapadlo, že niektoré 15-ročné deti brigádujú, pretože rodičia nemajú na šeky.
6. Mal som asi 14, zranil som si koleno a kríval. Rodičia povedali, že na lekára momentálne nemáme peniaze. Keď som to zopakoval môjmu trénerovi futbalu, skoro ho od prekvapenia vykotilo zo stoličky. „Chlapče, vieš, koľko zarábajú tvoji rodičia?!“
Netušil som, no v ten deň som to zistil. Moji rodičia boli multimilionári a otec pracoval ako generálny riaditeľ nadnárodnej firmy. Tréner im vypláchol žalúdok a ešte v ten deň ma zobrali na pohotovosť. Mal som natrhnutý meniskus.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane