Každý človek si predstavuje cestovanie inak. Niekto má rád all inclusive oddych a opaľovanie sa na pláži, iní zase vyhľadávajú dobrodružstvo. O tom nám vie porozprávať aj Slovák Martin, ktorý miluje cestovanie na vlastnú päsť a objavuje krásy rôznych krajín.

V novembri sa však vybral na 26-dňovú cestu naprieč šiestimi oblasťami – Hongkong, Vietnam, Laos, Kambodža, Thajsko a Macao. So zážitkami z Vietnamu sa s nami podelil v rozhovore, kde opísal nielen kultúrne rozdiely ľudí, ale aj rozdiely v cenách či strave. Vypichol tiež najzaujímavejšie pamiatky a podelil sa so skúsenosťou, ktorú sám nazýva živelnou pohromou.

Čo ťa láka na Ázii a prečo si si tentokrát vybral práve Vietnam?

Dychberúca príroda, krásne pamiatky, fantastické jedlo, zaujímavá kultúra a náboženstvá, nízke ceny a hlavne úžasní pohostinní ľudia.

Dvakrát som precestoval Srí Lanku, prešiel som naprieč Filipínami a Indiou, navštívil som Malajziu či Singapur. A už dávnejšie som veľmi chcel navštíviť Vietnam, dokonca som mal už raz kúpené letenky. V deň, keď som ich kúpil, sa však prvýkrát v správach objavili správy o novom víruse v Číne. Do poslednej chvíle som vtedy dúfal, že bude možné vycestovať, avšak Vietnam na veľmi dlhú dobu zavrel hranice a bolo po výlete. 

Teraz prišiel čas si to vynahradiť. A keďže som človek, ktorý sa nevie uspokojiť s málom, z tripu po Vietname som spravil tak trochu cestu naprieč Áziou. Precestovali sme teda 6 štátov, respektíve oblastí, 7 letov, jedna 16-hodinová cesta vlakom a minimálne 50 hodín v rôznych autobusoch a mikrobusoch. 

Tvoja 26-dňová cesta sa začala práve v Hongkongu a Vietname. Bolo niečo, čo ti na týchto miestach vyrazilo dych, či už pozitívne, alebo negatívne?

Negatívny bol hneď začiatok tohto dobrodružstva. Prvý let nás čakal na trase Budapešť – Peking. Hlavné mesto Číny bolo len prestupnou zastávkou, ak však máte v Pekingu dlhší prestup, tak vám vydajú tranzitné víza a môžete vybehnúť na Veľký čínsky múr. 10 hodín v lietadle, 3 hodiny na nočnom mŕtvom letisku a odlet smer Hongkong. Dovolenka ešte poriadne ani nezačala a v Číne mi ju už stihli znechutiť, aj keď som ani nevyšiel z letiska. Pri prestupe z jedného lietadla do druhého lietadla bola potrebná poriadna kontrola, ktorá sa zameriavala najmä na batérie. Letel som už takmer stokrát, ale letiskovú kontrolu, ktorá kontroluje baterky, som teda ešte nezažil.

Nesmierne ich zaujala moja novučičká powerbanka, ktorú som si bol kúpiť len deň pred odletom za skoro 60 eur. Mala o 4W viac, ako je v Číne dovolené zobrať do lietadla. Hádal som sa striedavo asi s piatimi policajtmi, každý z nich škúlil na moju novú powerbanku, študoval hodnoty, volali niekam, riešili to cez vysielačky.