Stovky miniatúrnych Disney zámkov a ani živej duše. Takéto miesto sa nachádza na polceste medzi tureckými mestami – Istanbulom a Ankarou. Ide o jedno z najhistorickejších a najkrajších miest severozápadného Turecka.
Hlboké údolie je pokryté hustými borovicovými lesmi a obdarené termálnymi prameňmi. Okrem prírodných krás tu priložil ruku k dielu aj človek, no neúspešne.
Scenéria miniatúrnych Disney zámkov v zanedbanom, opustenom prostredí pôsobí skôr neprirodzene a strašidelne, než ako vystrihnutá z rozprávky. Mesto duchov – ambiciózny, luxusný developerský projekt. Aká záhada sa skrýva za týmto čudným, opusteným miestom?
Burj Al Babas, ako sa toto miesto nazýva, sa nachádza niekoľko kilometrov od historického mesta Mudurnu, ktoré kedysi stálo na križovatke Hodvábnej a Krymskej cesty.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
V priebehu rokov stratilo svoju pozíciu obchodného centra, znovuzrodilo sa ako centrum tureckého hydinárskeho priemyslu a v poslednom čase sa obrátilo na cestovný ruch, aby poháňalo miestnu ekonomiku, čiastočne vďaka úsiliu Riaditeľstva pre správu pamiatok Mudurnu Cultural.
Začiatkom roku 2000 Mudurnu a jeho termálne pramene – ako sa dalo očakávať – prilákali pozornosť developerov a investorov, medzi ktorými bola aj skupina Sarot Properties Group, ktorá už v tejto oblasti postavila dva hotely s termálnymi prameňmi.
Mali sa tu nachádzať opulentné turecké kúpele, nákupné i zábavné centrum a ďalšie veci. Burj Al Babas mal prilákať každého, kto by bol ochotný dať za svoj vlastný malý palác od 370 000 do 500 000 dolárov. Mini zámky mali byť údajne inšpirované zámkom Chenonceau vo francúzskom údolí Loiry a kužeľovitou vežou Galata v Istanbule.
Bohatí cudzinci, ktorí nemali záujem o južné Francúzsko alebo severovýchodnú časť Španielska, by si mohli užívať stredomorské podnebie na strešných terasách v gotickom štýle s výhľadom na turecký les. Každá vila by sa mohla pochváliť podlahovým kúrením a vírivkami na každom poschodí.
Centrom mesta mal byť rozsiahly rekreačný komplex v neoklasicistickej budove s architektonickými motívmi amerického Kapitolu, Baziliky svätého Petra v Ríme a londýnskej Katedrály svätého Pavla.
Termálne pramene, ktoré by vyvierali pod stavbou, sú známe svojimi regeneračnými účinkami a skupina Sarot plánovala tento pozoruhodný zdroj čo najlepšie využiť.
V komplexe chceli vybudovať množstvo úžasných prvkov vrátane akvaparku s toboganmi a vodnými prúdmi, krytými bazénmi, tureckými kúpeľmi, saunami a parnými kúpeľmi.
Okrem kúpeľných prvkov by sa v centre rezortu nachádzalo aj množstvo ďalších prepychových zariadení. Patrili by k nim butiky, reštaurácie, kiná, detské ihriská, konferenčné sály a zasadacie miestnosti, nehovoriac o fitnes a kozmetických centrách, tenisových a basketbalových kurtoch a krytých futbalových ihriskách.
Rozprávkové vilky boli pôvodne navrhnuté tak, aby boli rovnako pôsobivé aj zvnútra. Izby sa mali pýšiť vysokými stropmi, ozdobnými omietkami, parketami a ďalšími jemnými povrchovými úpravami vrátane točitého schodiska vedúceho na horné poschodie a úžasnej strešnej terasy.
Kultúrne dedičstvo regiónu
Výstavba však hneď vyvolala ostrý odpor niekoľkých skupín obyvateľov mesta Mudurnu. Niektorí ľudia považovali síce výstavbu za zdroj pracovných príležitostí, ktoré by mohli podporiť miestne hospodárstvo, iných výstavba nepotešila.
„Naplánovali niečo, o čom si mysleli, že poteší ich predpokladaných zákazníkov, bez ohľadu na kultúrny stret s históriou Mudurnu,“ hovorí urbanistka špecializujúca sa na ochranu kultúrneho dedičstva a konzultantka riaditeľstva Ayse Ege Yildirim.
Napriek odporu sa plán skupiny Sarot Properties Group začal realizovať v roku 2014 a na výstavbu 587 z plánovaných 732 víl sa vynaložilo približne 200 miliónov dolárov. Keď sa výstavba mesta rozbehla, miestni obyvatelia sa rozhorčili nad estetickou podobou domov aj obchodnými praktikami developerov.
Podľa miestnych správ boli mnohí frustrovaní z toho, že budovy sa nepodobajú na nič v oblasti, najmä na historické sídla v osmanskom štýle. V žalobe proti developerom sa tiež tvrdilo, že spoločnosť zničila stromy a poškodila životné prostredie.
Turecká ekonomika mala potom v rokoch po začatí projektu problémy a developerom čoskoro vznikol dlh vo výške 27 miliónov dolárov. Kombináciou zlých rozhodnutí a zlého načasovania bola výstavba zastavená.
V roku 2020 sa spoločnosť Sarot dostala z bankrotu s presvedčením, že dokáže predať dostatočný počet víl – podľa ich odhadu 100 – na splatenie dlhu a pokračovanie v rozvoji. Najnovšie celý projekt získala nadnárodná americká korporácia NOVA Group Holdings.
Mujat Guler, generálny riaditeľ spoločnosti NOVA Turkey, uviedol: „Áno, získali sme tento projekt a niekoľko ďalších od spoločnosti Sarot. Budeme pokračovať podľa plánu a rovnako ako Sarot sa aktívne pozeráme smerom ku krajinám Perzského zálivu na budúcich klientov.“
Podľa Yildirimovej existuje niekoľko možných scenárov, čo by sa mohlo stať ďalej. Burj Al Babas by mohol v závislosti od plánu NOVA zostať naďalej mestom duchov a byť zvláštnou a drahou turistickou atrakciou.
Prípadne by sa spoločnosť NOVA mohla rozhodnúť pokračovať a dokončiť všetky časti masívnej výstavby. Či sa dá však projekt zachrániť, alebo či by sa mal zachrániť, zatiaľ nie je známe.
A tak nateraz toto údolie zostáva štvrťou prázdnych, napoly dokončených miniatúrnych luxusných zámkov. Z diaľky sa môže javiť toto miesto s rozprávkovými vežičkami ako výjav z Disneyho filmu, ale pri bližšom pohľade Burj Al Babas pôsobí strašidelným, postapokalyptickým dojmom s radmi čiastočne dokončených zámkov, nesúrodou krajinou a nulovými známkami života. Prázdna dedina pôsobí prinajmenšom mrazivo.