Hovorí sa, že rodina je základom života. Zvlášť pre malé dievčatká je otec ich hrdinom na bielom koni, ktorý ich chráni pred nebezpečenstvom sveta, a predstavuje pre nich pevnú, no láskavú náruč, ktorá ich v ťažkých chvíľach prichýli.

Mnoho ľudí však nemá v živote šťastie na plnohodnotnú rodinu. To je aj prípad mladej Slovenky, ktorá vlastne otca má aj nemá. V jej živote síce figuruje muž, ktorý jej daroval život, no byť otcom znamená podľa jej slov niečo viac, a to táto osoba pre ňu nikdy neznamenala. V nasledujúcom rozhovore sa dočítaš o detstve s agresívnym otcom, ktorý nám anonymne rozpovedala mladá Slovenka.

Môžeš nám na úvod napísať, ako to s tebou a s tvojím otcom celé vlastne je? Odkedy vnímaš, že nemáš otca, a prečo od vás odišiel?

Otca mám aj nemám zároveň. Myslím to tak, že nezomrel, lenže neurobil v živote pre mňa nič také, že by som ho mala alebo mohla nazvať otcom. Odmala, čo si pamätám, mal problém s alkoholom, lenže otec nikdy nerobil na Slovensku, ale len v zahraničí, takže odchádzal na niekoľko mesiacov preč a niekoľko mesiacov bol zas doma.

Naši sa rozviedli v roku 2018, tuším, ale ja som ho nevidela ani nepočula asi od 2016-2017. Nepamätám si presne, ale je to už niekoľko rokov. Len od mamky viem, že je niekde v zahraničí, Rakúsko alebo Nemecko.

Našu spoločnú konverzáciu si začala slovami: „Vieš, že nemám otca…“ Aký je to pre teba pocit? Čo pre teba znamená nemať otca?

Keďže sa nedá stratiť to, čo ste nikdy nemali, neviem povedať, aký je to pocit, keďže s ním nemám dobré spomienky. Ako odišiel z môjho života, poviem, že som si vydýchla. Pretože áno, bola v mojom živote osoba, ktorú som nazývala otec, no jeho správanie nebolo vôbec toho hodné.

Nikdy sme nemali dobrý vzťah, ale to ani môj brat s ním, pretože sa o nás nezaujímal, nevedel ani, do ktorého ročníka chodíme, ako sa nám darí v škole. Nezaujímali ho takéto veci ani nič, čo zaujímalo nás. Bol dosť zahľadený do seba a veľakrát dbal skôr o svoje blaho.