Každý máme svoje zlozvyky, ale čo robiť v okamihu, keď sa nechutné sklony stanú naším pravidelným, nezdravým životným štýlom? Hľadáš spôsoby, ako ich ospravedlniť? Ak robíš niečo, o čom si presvedčený, že je nezdravé, môžeš byť relatívne pokojný. Môžeš robiť mnoho vecí. A ak ich robíš s mierou, môžeš žiť ešte dosť dlho na to, aby si mohol v budúcnosti pilotovať lietajúce auto.
Ak potrebuješ ospravedlniť svoje zlozvyky a hľadáš na nich čokoľvek pozitívne, tak prestaň hľadať. Pretože si to našiel. Po prečítaní nasledujúcich riadkov môžeš dospieť k záveru, že tvoj zlý životný štýl je vlastne v istom ohľade úplne v poriadku, a tie zlozvyky? Tie k tomu istým spôsobom prispievajú tiež.
Dlho spíš?
Spíš celých osem hodín denne? Je to tretina každého dňa a pravdepodobne aj tretina celého života. Každý z nás má vo svojom okolí človeka, ktorý to z pohľadu priemerne spiaceho človeka preháňa s odpočinkom. Ráno ale nastáva problém. Nezobudia sa ani na prípravu tých najlepších raňajok na svete. Nezobudí ich povinnosť ísť do práce, školy, ranné rozprávky či návšteva kostola.
Z ich pohľadu je to normálne a oni sami sa zobudia v ten pravý čas. Neplatí na nich žiadne dohováranie a pohoršovanie sa. Je im to vlastne jedno. Ľudia „spachtoši“ si spánok cenia ako zlato.
Prečo by si mal zostať v posteli?
Aj keď vedci ešte úplne nerozumejú niektorým aspektom spánku alebo tomu, ako presne ovplyvňuje naše telo, vedia, že nedostatok spánku môže mať mnoho škodlivých vedľajších účinkov.
Štúdia z roku 2000 na Novom Zélande zistila, že ľudia, ktorí riadili vozidlá po tom, čo boli 17 – 19 hodín bdelí, mali horšie výsledky ako tí, ktorí mali v krvi istú hladinu alkoholu. Menej ako 6 hodín spánku za noc môže ovplyvniť reakčný čas, koordináciu a úsudok – a môže zvýšiť úzkosť, stres a depresiu. Vedci nazývajú spánok „anabolickým“ (stavebným) procesom, a je to čas, keď naše telo okrem iného obnovuje svalové tkanivo.
Dostatočný spánok ovplyvňuje našu osobnosť, spomienky, úroveň tolerancie – dokonca aj zmysel pre humor. A určite nám dáš za pravdu, že svet dnes potrebuje ľudí, ktorí majú zmysel pre humor, ako soľ. Preto už len pre záchranu sveta sa oplatí ostať v posteli o niečo dlhšie. Nech si každý myslí, čo len chce – ty spíš pre lepší svet.
Masturbuješ?
Nerobíš nič zlé, nie je to hriech, nebudeš mať chlpaté ruky a rozhodne neskončíš v pekle. Nič sa ale nemá preháňať. Preto ak potrebuješ niečo na fyzické vypáčenie a odlepenie monitora od klávesnice zakaždým, keď sa snažíš otvoriť laptop, možno to už preháňaš a pravdepodobne by si mal zvoľniť tempo.
A, samozrejme, ak tvoja partnerka (alebo partner) ide každú noc spať frustrovaná a nahnevaná, pretože venuješ viac pozornosti pornu na internete ako jej, tak môžeš mať skutočne vážny problém.
Prečo je masturbácia taká dobrá?
Existuje niečo také ako zdravá miera masturbácie. Prostredníctvom štúdie z roku 2003 tím austrálskych vedcov vo svojom laboratóriu dospel k záveru, že čím viac muži vo veku 20 až 50 rokov ejakulujú, tým je menšia pravdepodobnosť vzniku rakoviny prostaty.
Presnejšie povedané, muži vo veku 20 rokov, ktorí ejakulujú 5 a viackrát týždenne, majú o tretinu menšiu pravdepodobnosť vzniku rakoviny prostaty vo vyššom veku.
Hrávaš hry?
Hranie hier je často spájané so všetkým od detskej agresivity cez akné až po obezitu. Mnohým sa pod pojmom „gamer“ vybaví spotený adolescent s umastenou bradou v tričku, ktoré vyzerá, akoby ešte nevidelo práčku zvnútra. Už si niekedy stál v rade pred gamer obchodom? Ak si niekedy vynechal sprchu alebo aj dve, pretože si nechcel pustiť ovládač z ruky, tak ti gratulujeme – máš podľa mnohých nechutný zvyk.
Ako ťa hra robí múdrejším?
Podľa vedcov a záverov ich výskumu dokážu videohry zmeniť tvoj mozog na efektívnejší mysliaci stroj. V jednej štúdii boli dospelí, ktorí hrali akčné hry, schopní robiť rýchlejšie a presnejšie rozhodnutia až o 25 % rýchlejšie ako dospelí, ktorí hry nehrali. Skúsenejší hráči sú dokonca schopní venovať pozornosť viac ako 6 veciam naraz.
A to bez toho, aby boli zmätení a vyvedení z rovnováhy. Ďalšia štúdia sa zamerala na nežné pohlavie. Zistila, že „hráčky“ boli schopné manipulovať s 3D objektmi lepšie ako „nehráčky“. A napríklad ďalšia štúdia zistila, že deti, ktoré hrali videohry, dosiahli vyššie skóre v štandardizovanom teste kreativity.
Vďaka pozitívnym výsledkom týchto štúdií vedci skúmajú, ako videohry ovplyvňujú vnímanie, pozornosť, koordináciu a spoluprácu na dráhe ruka-oko a mnohé ďalšie mozgové funkcie. Už teraz sa ale šepká, že pozitíva prevyšujú negatíva.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
