Ľudí prirodzene zaujíma otázka – čo sa stane po smrti? Aj keď možno nemáme jednoznačné duchovné alebo metafyzické odpovede na tvoje otázky, vieme, čo sa deje s telom v čase rozkladu. Smrť nie je iba jedna a má osem štádií.
Ako dlho trvá, kým sa z mŕtveho tela stane kostra a prejde celým procesom rozkladu, závisí od viacerých faktorov. Teplota prostredia, obsah tuku v tele a ďalšie detaily ovplyvňujú, ako rýchlo sa ľudské telo rozkladá. Smrť nie je taká jednoduchá vec, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Pallor mortis
Pallor mortis, čo znamená „bledá smrť“, nastáva niekoľko minút po zástave srdca. Prečo? Jednoducho preto, že srdce prestane pumpovať. V podstate, hneď ako sa prietok krvi zastaví, prevezme vládu nad telom gravitácia a všetka krv sa zhromažďuje do najnižších častí tela. Hneď ako sa to stane, koža zbledne. Jediný dôvod, prečo majú ľudia taký „zdravý“ vzhľad, keď sú nažive, je prítomnosť krvi v jemných vlásočniciach pod kožou.
Tí, ktorí sú prirodzene bledí z nedostatku melanínu alebo trpia anémiou, často dosahujú posmrtnú bledosť rýchlejšie ako ostatní.
Nástup: 15 až 25 minút od zástavy srdca.
Algor mortis
„Chladná smrť“ nastáva pomerne rýchlo, pretože srdce už nepumpuje teplú krv do celého tela. Bez čerstvej a hlavne teplej krvi nič nebráni telu, aby sa prispôsobilo teplote okolia, v ktorom sa nachádza.
Hoci telu trvá približne hodinu, kým stratí svoju „živú“ teplotu, rýchlosť straty môže ovplyvniť veľa vecí, napríklad oblečenie. Viaceré vrstvy oblečenia určite pomáhajú izolovať telo, ale ak je oblečenie mokré, algor mortis nastupuje rýchlejšie. Množstvo telesného tuku tiež výrazne prispieva k algor mortis – čím je telo chudšie, tým rýchlejšie klesá jeho teplota. Telesná teplota sa začne opäť zvyšovať po začatí šiesteho štádia alebo počas rozkladu.
Nástup: približne 1 hodinu po zástave srdca.
Rigor mortis
Keď cvičíš, tvoje telo produkuje kyselinu mliečnu, ktorá pomáha predchádzať poškodeniu svalov v dôsledku namáhavej činnosti. Počas „ posmrtného stuhnutia “ telo produkuje veľké množstvo kyseliny mliečnej. Avšak bez príjmu kyslíka, ktorý pôsobí proti kyseline mliečnej, všetky svaly stuhnú až do bodu totálnej stuhnutosti.
Samozrejme, čím viac svalov telo má, tým rýchlejšie štádium rigor mortis nastupuje. Začne miznúť až v okamihu, keď telo vstúpi do piateho štádia hniloby.
Nástup: 2 až 48 hodín po zástave srdca.
Livor mortis
Livor mortis je známy ako „modrá smrť“. Začína sa objavovať hneď, ako srdce prestane biť. Bez aktívneho obehového systému sa všetka krv zhromažďuje do najnižších častí tela. Počas livor mortis sa na tele začnú objavovať škvrny. Do šiestich hodín od zástavy srdca si krv stále zachováva určitú tekutosť. Ak by niekto zatlačil na kožu mŕtveho človeka v štádiu livor mortis, koža by zbelela.
Keď však telo prekročí hranicu 10 hodín, škvrny sa stanú trvalými, pretože krv tuhne a stlačenie kože nezmení jej farbu. Keď sa hemoglobín v krvi začne rozpadať v záverečných štádiách livor mortis, koža sa začne javiť ako „mramorová“. Objavujú sa aj iné znaky, ako sú podliatiny v dôsledku prasknutých kapilár.
Nástup: 20 minút až 12 hodín od zástavy srdca.
Hnitie
Hnilobný proces je možno najdôležitejšou súčasťou procesu rozkladu. Je to okamih, keď naše vnútorné baktérie začínajú rozkladať telo zvnútra – telo sa doslova požiera zvnútra prostredníctvom bakteriálnych enzýmov a anaeróbnych organizmov nachádzajúcich sa v čreve. Vnútorné orgány sa rozkladajú na kvapaliny a plyny a ich nahromadenie spôsobuje nadúvanie tela. V tejto fáze sa kvapaliny vylejú zo všetkých otvorov, zatiaľ čo plyny môžu spôsobiť prasknutie kože.
V tomto štádiu sme lákadlom pre hmyz. Muchy kladú milióny vajíčok na mŕtve telo a v pomerne krátkom čase sa vajíčka menia na červy. Hmyz pomáha rozložiť samotné telo. A spolu s týmto nadúvaním a rozpadom hmoty prichádza zreteľný zápach.
Dôležitý je, samozrejme, aj vplyv teploty. Ak je teplota okolia príliš nízka alebo, naopak, veľmi vysoká, telo nemôže vstúpiť do štádia hniloby. Je to preto, že organizmy potrebné na rozklad tela (baktérie, hmyz, červy atď.) nemôžu v týchto extrémnych teplotách vykonávať svoju prácu.
Nástup: 1 deň až 2 týždne po zástave srdca.
Skutočný rozklad
Šiesta fáza má niekoľko názvov: rozklad, skutočný rozklad a biotický rozklad. Považujte predchádzajúcu fázu iba za naštartovanie tejto časti procesu. V tejto fáze sa mŕtve telo rozpadá na ešte menšie kúsky organickej hmoty, až kým nezostane absolútne nič okrem kostry.
Skutočný rozklad môže ovplyvniť veľa vecí, ako napríklad teplota, ponorenie vo vode, okolité zvieratá, veľkosť mŕtveho človeka, vek a dokonca aj to, či mŕtva osoba bola vegetariánom. Ľudia, ktorí neholdujú vegetariánstvu či vegánstvu, majú spravidla v tele viac posmrtných baktérií, čo znamená, že ich telá sa rozkladajú rýchlejšie.
Nástup: 2 týždne až 10+ rokov po zástave srdca.
Skeletonizácia
Skeletonizácia je jednoduchý proces. Hneď ako sa všetka koža, orgány a iná mäkká organická hmota rozložia v štádiu rozkladu, mala by zostať iba kostra. To, ako rýchlo je telo skeletonizované, ovplyvňuje množstvo faktorov. Veľkú úlohu opäť zohráva teplota – čím je chladnejšie, tým dlhšie to potrvá. Ak nastanú tie správne zriedkavé okolnosti, skeletonizácia nemusí nikdy nastať.
Napríklad ľudské telá pri teplotách pod nulou často zostávajú zachované aj desiatky rokov. Telá ľudí, ktorí zahynú v rašelinisku, môžu tiež ostať mumifikované. Rašelina pôsobí ako prírodná balzamovacia tekutina, ktorá chráni telo pred úplným rozkladom.
Nástup: 3 týždne až 5+ rokov po zástave srdca.
Fosilizácia
Ani kostry nevydržia večne. Ak sú tie správne podmienky, kostre môže trvať desaťročia, kým sa rozpadne na prach. A ak sú podmienky dokonalé, tá istá kostra sa môže zmeniť na fosíliu. Ak je telo pochované pod zemou, štádium rozkladu často prebieha normálne, teda mäkké tkanivá sa čoskoro pominú a zostane len kostra.
A táto kostra, ktorá je uväznená pod vrstvami sedimentu, sa pomaly rozpadá po stovky a možno až tisíce rokov. Ako sa kosti rozpúšťajú, minerály z nich kryštalizujú v priestoroch medzi nimi a okolím. Ale fosília môže vzniknúť aj v prípade, že sa kostra úplne rozpustí a zvyšný priestor sa vyplní minerálmi, ktoré stvrdnú do tvaru kostry.
Nástup: možno až tisíce rokov po smrti.
Rozpad je biologický proces, na ktorom sa podieľa množstvo organizmov – najdôležitejšími časťami sú mikróby a baktérie. Rozkladať telo začnú počas piateho štádia smrti, teda hniloby. A, samozrejme, ak je mŕtve telo vystavené extrémnym podmienkam, môže sa tento proces spomaliť alebo dokonca zastaviť.
Tri hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú tieto mikróby, sú teplota, voda a kyslík. Napríklad teploty pod nulou môžu zabrániť baktériám v úplnom rozklade tela. Na druhej strane, ak je telo počas leta ponechané vonku, proces rozkladu môže trvať skôr dni ako týždne. Organickú hmotu nerozkladajú len baktérie, ale aj hmyz, vegetácia a živočíchy.
Aj keď sme vyvinuli balzamovanie, proces, ktorý výrazne spomaľuje rozklad, v správnych podmienkach sa rozložia takmer všetky telá.
Voda výrazne ovplyvňuje všetky štádiá smrti
Telu ponorenému vo vode môže trvať veľmi dlho, kým sa správne rozloží, ale to nie je jediná vec, ktorú voda ovplyvňuje. Voda by napríklad mohla spôsobiť rýchlejšie nasadenie štádia algor mortis a telesná teplota sa vo vode zníži oveľa rýchlejšie ako na „suchu“. Počas livor mortis sa napríklad krv nezhromažďuje na „dne“ tela, ale skôr „pláva“ smerom nahor. Ak je telo úplne ponorené, hniloba nastáva pomalšie – je totiž príliš chladno na to, aby baktérie mohli vykonávať svoju prácu. A svoje zohráva aj nedostatok kyslíka.
A ak je telo ponorené v slanej vode, hmyz, ako sú napríklad muchy, je odpudzovaný slanou vodou a nenakladie larvy potrebné na rozloženie tela. Ak je ale telo v teplej sladkej vode plnej voľne žijúcich živočíchov, k rozkladu dôjde rovnako rýchlo, ako keby bolo na suchu.
Možno sa pýtaš, kto si kladie podobné otázky a koho vôbec podobné informácie zaujímajú? Odpoveď je jednoduchá – kriminalistov, vyšetrovateľov, patológov a vôbec všetky tie profesie, ktoré sú zapojené v procese, ktorý má jeden jediný cieľ – určiť čas smrti.
