Téma znásilnenia a sexuálnych zločinov na Slovensku zarezonovala posledné týždne o niečo viac, keďže vláda riešila otázku premlčacej doby a najprv ju navrhovala skrátiť z 20 rokov na 10. Nakoniec sa však rozhodli, že premlčacia doba pri sexuálnych zločinoch by sa nemala meniť.
Na otázky, prečo by 10 rokov bolo príliš málo, ako pristupovať k dieťaťu, ktoré si zažilo znásilnenie, a ako môžeme pomôcť obetiam, odpovedala psychologička z platformy ksebe Jitka Kneslová.
Koaliční poslanci chceli skrátiť premlčaciu dobu sexuálnych zločinov z 20 na 10 rokov, tento krok si však rozmysleli. V spoločnosti to vyvolalo obrovskú kontroverziu. Prečo by bolo 10 rokov málo?
Sexuálne násilie predstavuje naozaj veľký zásah do celkovej fyzickej, psychickej i sociálnej integrity obete, či už ženy, muža alebo nebinárnej osoby a v úplne najhoršej situácii ešte dieťaťa. Kým si obeť sexuálneho násilia pripustí, že sa jej to stalo, a kým si dovolí tomu uveriť, prejdú roky.
Mnohým obetiam sexuálneho násilia môže trvať aj 15 rokov, kým nadobudnú silu začať svoj problém riešiť s odborníkom – psychológom. Na to, aby mala obeť silu, odhodlanie a dôveru v spravodlivé vyšetrenie takej chúlostivej traumy, akou sexuálne násilie bez debaty je, potrebuje obeť naozaj dlhý čas.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
- Mladá Slovenka obeťou znásilnenia: Richarda Glücka by som najradšej po jeho výroku opľula. Znásilnená žena je niekedy ešte len dieťaťom
- Slovenka prehovorila o zneužívaní v detstve: Ujo mi venoval nevhodné bozky a dotýkal sa ma na miestach, kde by nemal. Najhoršie sa dialo v noci
- Utrápená Slovenka o toxickom vzťahu: „Nútil ma piť alkohol, aby so mnou bola sranda.“
Žiaľ, na Slovensku je v súčasnosti taká silná prezumpcia neviny obvineného, že mnohé sexuálne znásilnenia nie sú adekvátne vyšetrené a násilníci potrestaní ani po krátkom čase, nieto po dlhých rokoch. Desať rokov je strašne málo, je to ponižujúce pre každú ženu, muža, nebinárnu osobu, ktorí niekedy boli obeťou sexuálneho násilia.
Výstava What Were You Wearing? (Čo si mal/a oblečené) je inštaláciou, ktorá odpovedá na otázku, ktorú často ľudia kladú obetiam sexuálneho násilia. Táto výstava obsahuje rozprávania a rekonštrukcie oblečenia založené na skúsenostiach obetí. Toto podujatie sa koná každoročne počas mesiaca venovanému povedomiu o sexuálnom násilí.
Zahraničná výstava WHAT WERE YOU WEARING poukazuje na to, že je jedno, čo mala obeť na sebe oblečené a koľko mala rokov. Nachádza sa tam aj detské oblečenie. Pre detskú psychiku musí byť znásilnenie obzvlášť náročné na spracovanie. Koľko času potrebuje dieťa na spracovanie niečoho takéhoto a ako k nemu pristupovať?
Dieťa častokrát netuší, že bolo znásilnené, nakoľko násilníkom býva často osoba, ktorá mu je blízka. V praxi som sa stretla s klientkami, ktoré sami seba obviňovali, že pri opakovanom sexuálnom zneužívaní v detstve boli vzrušené či prežili orgazmus. Naše telá z fyzického hľadiska majú tendenciu reagovať na stimuláciu pohlavných orgánov vzrušením.
Pokiaľ je násilník k dieťaťu milý, kamarátsky, štedrý, dieťa, ktoré je vychovávané, že má počúvať starších, môže mať snahu vyhovieť. Môže to vnímať ako tajnú hru, a kým z dieťaťa vyrastie dospelá osoba, väčšinou žena, a pochopí, že sa niečo také stalo, môže mať tendenciu k sebaobviňovaniu, lebo sa nebránila, lebo jej to bolo fyzicky príjemné.
Na druhej strane, zneužitie obeť vždy poznačí. Dieťa potrebuje roky, aby si uvedomilo, čo sa stalo, že to nebola jeho chyba, a často potrebuje v prvom rade psychologickú pomoc, až potom je možné, že bude riešiť trestnoprávnu zodpovednosť násilníka. Toto je však téma, pri ktorej som
ohľadom spravodlivého vyšetrenia na Slovensku naozaj skeptická.
Vysporiadať sa s niečím takýmto je veľmi ťažké, danú osobu to poznačí na celý život. Existujú nejaké štádiá po psychickej stránke, ktorými si každá obeť prechádza, alebo sa to nedá zovšeobecniť?
Obeť si väčšinou prechádza štádiom, keď si neuvedomuje, čo sa jej stalo. Prechádza si popieraním, hnevom, a až neskôr môže dôjsť k spracovaniu, pokiaľ je jej poskytnutá bezpečná psychologická pomoc.
Pokiaľ obeť nedostane potrebnú psychologickú pomoc alebo sa, nedajbože, stretne s tým, že jej neveria, prípadne orgány činné v trestnom konaní (OČTK) nepreukáže útočníkovi vinu, v takejto situácii môže byť obeť poznačená na celý život.
Ak sa to stalo našej blízkej osobe a náhodou sa rozhodne zveriť sa nám s tým, čo môžeme pre ňu urobiť? Ako pomôcť?
Pokiaľ sa nám zverí blízka osoba, že sa jej niečo také stalo, je potrebné byť tu pre ňu, poskytnúť jej maximálnu podporu, dôveru v to, čo hovorí, bezpečie, ochranu a v neposlednom rade aj odbornú psychologickú pomoc.
Následne je vhodné ju podporiť v podaní trestného oznámenia, aj keď mnohé sexuálne znásilnenia nebývajú dokázané a adekvátne potrestané. Stretla som sa tým, že malé dieťa sa sťažovalo matke, že ho otec chytal na intímnych partiách, a polícia to vyšetrovala, potvrdila, že sa daný incident pravdepodobne stal, ale vyhodnotili to tak, že nejde o trestný čin a matka aj dieťa boli odvtedy označovaní za klamárov a nedôveryhodné osoby.