Ako národ s menším počtom obyvateľov sme takmer nútení naučiť sa aspoň jeden medzinárodný jazyk, ak chceme študovať, pracovať alebo len tak vycestovať do iných krajín a dorozumieť sa.
Niektorí z nás majú také šťastie, že sú bilingválni už od narodenia, pretože sa v ich rodine používajú dva jazyky (alebo aj viac jazykov) a niektorí, napríklad tí, ktorí bývajú v pohraničných oblastiach, sa viac či menej úspešne dohovoria aj ďalším jazykom. No život prináša aj situácie, v ktorých by si si najradšej prial nerozumieť ani jednému jazyku…
1. Si v neďalekej cudzine s iným Slovákom alebo Čechom v reštaurácii a rozprávate sa o ľuďoch, ktorí sú okolo vás. Už ste komentovali, že miestny taxikár smrdí až k vášmu stolu, že poštárka má staré ošúchané topánky a vlasy také mastné, že by sa na nich dali vyprážať rezne. Vaša čašníčka vtom vybuchne smiechom, a vy zisťujete, že je to Slovenka, ktorá si takto si v lete privyrába na Francúzskej riviére.
2. Dokonale ovládaš cudzí jazyk na úrovni C2, máš oficiálny certifikát a už ani nemáš slovenský prízvuk, ale práve v momente, keď sa ťa niekto opýta, ako sa povie také jednoduché slovo, ako napríklad popolník, tvoj mozog prestane pracovať a ty vyzeráš ako úplný blbec, lebo si nedokážeš spomenúť na jedno (s)prosté slovo.
3. Keď ovládaš dobre aspoň dva jazyky, začneš ich miešať aj v bežnej konverzácii. Začneš si uvedomovať, že nie je jednoduché preložiť jedno slovo zo slovenčiny resp. češtiny do cudzieho jazyka, lebo pri tom stráca ten správny „šmrnc“, ktorý má v našom rodnom jazyku.
Také „ťuťumuťu“ je slovo, ktoré ti po preložení nedá tie isté zimomriavky. A platí to aj naopak – koľko anglických slov používame každý deň, lebo ich nevieme alebo nechceme preložiť, pretože to v inej reči znie lepšie? Koľkí z nás používajú „know-how“ namiesto írečitého „fortieľu“?
4. Preklad ustálených slovných spojení a porekadiel je často problémový aj v jednej krajine medzi jednotlivými okresmi, nieto ešte medzi cudzincami. Nechápeš, prečo ti Angličan odpovedal „It’s a piece of cake!“, keď ste sa bavili o niečom úplne inom. Čo sem pletie koláče??!
5. Na druhú stranu, je sranda učiť cudzincov po slovensky. Ideš niekam na dovolenku do zahraničia a tvoja snehovobiela pokožka doslova kričí, že si niekde z chladnejších oblastí Európy. Tak sa ťa miestni začnú vypytovať, že odkiaľ si, povedz niečo po slovensky a nauč nás nejakú vetu. A ty ich naučíš „Smrdíš ako konská riť“ a oni to začnú pokrikovať na každú Slovenku, v domnení, že jej lichotia, aká je krásna.
6. Ani prepínanie medzi dvoma jazykmi v jednej vete nie je najlepší nápad, pretože taký Jack v slovenskej vete „Sedím v aute s Jackom a asfalt na ceste je úplný shit“ pochopí iba „Bla-bla Jack bla-bla-bla shit“ a bude sa cítiť zle, pretože pochopil, že je reč o ňom a teraz si myslí, že je podľa teba niečo „shit“ na ňom.
7. Ak ovládaš aspoň dva rôzne jazyky, nikdy nie si spokojný s titulkami vo filmoch. Niekde z dialógov ubrali, niekde pridali až príliš, niečo úplne vynechali, inde zase vynechať mohli a neurobili to alebo v najhoršom prípade je celý preklad podľa teba spravený zle. Takže, filmy najradšej pozeráš v originálnom znení, inak pri televízore len trpíš.
8. Ak ovládaš nejaký exotickejší cudzí jazyk, napríklad takú arabčinu, bengálčinu alebo swahilčinu, dobre vieš, ako sa človeku pri hovorení v cudzom jazyku mení celá povaha. Nie nadarmo sa hovorí, že koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom.
Niektoré národnosti sú jednoducho expresívnejšie a hovoria hlasnejšie či výraznejšie gestikulujú rukami. Tvoji priatelia nechápu, prečo sa v cudzom jazyku stále s niekým hádaš, ale ty sa v skutočnosti s nikým nehádaš, oni tak proste medzi sebou komunikujú.
9. Všetci poznajú ten trápny moment, keď sa snažíš preložiť slovenský vtip doslova, ale v cudzom prostredí nikomu tvoj vtip smiešny nepríde. A naopak, vtipom z iných jazykov sa na Slovensku nikto nezasmeje. Len ty jediný chápeš vtipy z oboch kultúr, ale nemáš ich komu povedať, lebo by ich nepochopili.
10. Ak nie si spokojný s výsledkami vyhľadávania na googli, jednoducho hľadané výrazy napíšeš do vyhľadávača aj v ostatných jazykoch, ktoré ovládaš, a tak skutočne nájdeš to, čo si hľadal. V slovenčine toho až tak veľa na internete nie je, obzvlášť, ak hľadáš niečo veľmi konkrétne. Tak prečo to neskúsiť napísať aj po anglicky, francúzsky, rusky… ?
11. Všetci ťa považujú za chodiaci slovník a neustále sa ťa pýtajú na slovíčka v cudzích jazykoch. A keď sa dozvedia, že ovládaš nejaký menej známy jazyk, tak to je hneď samé „Ako sa povie ahoj v tej tvojej hatlanine? A ako sa povie, ako sa voláš? A nejakú šťavnatú nadávku vieš? A povedz ešte niečo!“ A ty si len pomyslíš, že im môžeš povedať čokoľvek, aj tak nikdy nezistia, že im nehovoríš pravdu.
12. Ľudia ťa vedia uraziť a zarmútiť hneď v niekoľkých jazykoch. Rozumieš aj tomu, čo by si nechcel a niekedy by si sa najradšej tváril, že cudziemu jazyku nerozumieš, len aby si sa vyhol problémom a nepríjemným situáciám.
