Je ľahké si myslieť, že akékoľvek zvyky, systémy, procesy a všeobecné zásady života, na ktoré si zvyknutý, sú „normou“ po celom svete. Hneď ako sa odvážiš opustiť svoju domovskú krajinu (niekedy stačí aj región), je ti okamžite zrejmé, že to, čo robíš doma, nie je globálnou normou.
Pre mnohých Američanov to okrem iného znamená, že napríklad zažijú neuveriteľný kultúrny šok v okamihu, keď pri svojich výletoch narazia na metrický systém.
Pravdou je, že USA robia veľa vecí inak ako zvyšok sveta. Od drobných rozdielov, ako je posadnutosť americkou vlajkou, až po veľké rozdiely s politickými alebo ekonomickými dôsledkami, ako je použitie dane z obratu namiesto dane z pridanej hodnoty alebo odmietnutie uznať autoritu Medzinárodného trestného súdu. USA ako krajina dokážu byť jedinečné hneď niekoľkými spôsobmi.
Američania dávajú vlajku na všetko
Možno ste si to všimli a možno nie, ale vedzte, že americkú vlajku môžete v USA nájsť takmer kdekoľvek. Sú na vládnych budovách, poštách, reštauráciách rýchleho občerstvenia, autách, domoch, štadiónoch atď.
Takéto správanie nie je bežné nikde inde na svete. Dokonca samotní Američania, ktorí nerešpektujú národnú hymnu alebo vlajku, sa v Amerike stretávajú s tvrdou kritikou svojho okolia. Odkiaľ pochádza táto americká posadnutosť vlajkami?
Spojené štáty boli založené bez prítomnosti jednej zjednocujúcej postavy – panovníka -, takže neexistovala osoba, okolo ktorej by sa ľudia zhromaždili a vzdali jej úctu. Namiesto toho sa zhromaždili okolo ideálov vzniknutých pri zakladaní krajiny. Všetky tieto ideály symbolizovala vlajka, čím sa z nej stal národný symbol najvyššieho významu.
Američania nepoužívajú metrický systém
Obvyklý systém mier a váh v USA je jedinečný v tom, že ho zvyšok sveta nepoužíva. Zvyšok sveta totiž bežne používa metrický systém (metre a kilogramy). Prečo sa USA držali vlastného systému?
V priebehu 18. storočia Thomas Jefferson (1743 – 1826) s podporou Georga Washingtona (1732 – 1799) pracoval na štandardizácii amerického systému merania, ale Kongres opakovane túto záležitosť odmietal až do okamihu, keď už bolo príliš neskoro na zmenu.
V roku 1832 USA prijali takzvané imperiálne merania používané vo Veľkej Británii – yard, galón a bušel – v posune k štandardizácii. Ale v tom momente sa americký doterajší systém tak zakorenil v ekonomických systémoch krajiny, že zjednotenie so zvyškom sveta v metrickom systéme sa stalo nemožným. Napriek opakovaným pokusom o štandardizáciu v USA, vrátane opatrenia prijatého Kongresom v roku 1975, sa metrický systém nikdy neujal.
Američanov nemôžete súdiť za medzinárodné zločiny
Ak niekto spácha medzinárodný vojnový zločin, Medzinárodný trestný súd je orgánom zodpovedným za jeho spravodlivé súdenie. Teda pokiaľ nie je podozrivým zločincom občan USA. Medzinárodný trestný súd (skratka ICC) bol založený v roku 1998, pričom bol ratifikovaný 123 krajinami. Nie však zo strany USA, čo znamená, že americká vláda neuznáva autoritu ICC.
Po 11. septembri prezident George W. Bush posunul toto neuznávanie autority ICC o krok ďalej, keď schválil zákon o ochrane členov amerických tajných služieb. Ten poskytol Američanom ďalšiu ochranu pred ICC a dal prezidentovi právomoc napadnúť súd v Haagu (sídlo ICC) v prípade, ak je zadržaný občan USA.
Prečo je v USA bežné prepitné?
V polovici 19. storočia bohatí Američania, ktorí dovolenkovali v Európe, objavili na starom kontinente myšlienku prepitného a priniesli si ho so sebou späť domov, kde sa čoskoro stalo bežnou praxou pracovníkov v službách.
V Európe mala táto prax svoje korene v stredovekých vzťahoch medzi pánmi a nevoľníkmi a pozvoľna upadá do zabudnutia. Je to preto, že sa začala považovať za blahosklonnú a nespravodlivú voči občanom nižšej triedy, ktorí si nemôžu dovoliť prepitné navyše k cene jedla. Tieto pocity verejnosti existovali aj v USA, ale kultúra prepitného tu navzdory tomu pretrvala a silne sa zakorenila. Z veľkej časti kvôli zrušeniu otroctva.
V snahe získať voľnú pracovnú silu zamestnávatelia v oblasti železníc a reštaurácií najali bývalých otrokov a vyplácali im mzdu 0 (slovom nula) dolárov s očakávaním, že zákazníci im budú namiesto toho platiť prepitné.
Táto prax dotovania miezd pracovníkov prepitným sa rozšírila po celej krajine. Keď bol v roku 1938 prijatý prvý federálny zákon o minimálnej mzde, ešte viac upevnil prepitné ako neoddeliteľnú súčasť amerického mzdového systému. Zamestnávatelia boli prinútení k tomu, aby vyplácali len mzdu, ktorá by po pridaní prepitného dosahovala minimálnu mzdu.
Amerika je v niektorých ohľadoch skutočná exotika. Ale ešte sme neskončili. Teš sa na pokračovanie. Bližšie sa pozrieme na politiku, hymnu a bidety.